FATE (SK)

6

V minulej časti:

„Čo keby mám pre teba návrh?" Spýtala som sa ho jemne a absolútne som netušila o čo sa pokúšam

„Aký?" Odpovedal mi otázkou a v tvári mal nejasný výraz

„Bolo by to naše tajomstvo , našli by sme si miesto kde by nás nikto nenašiel."

„Aj tak ťa až príliš ohrozujem." Odpovedal mi a podišiel ku mne. Objal ma okolo pása a dal mi jemnú pusu na krk.

„Ešte sa uvidíme Amália...Tvoj návrh sa mi až priveľmi páči ale je pre teba nebezpečný." Vyšlo to z jeho úst tak nečujne ale aj napriek tomu tak zreteľne a prísne. V mojich očiach sa zablisla maličká nádej aj keď je viac ako nebezpečný. Ale práve to ma na ňom priťahovalo asi najviac. Ako odišiel som sa zadívala na hodiny 9:20 , skvelé hneď neospravedlnená 1. hodina , no moja matka bude nadšená. Tak som sa rýchlo obliekla , učesala , vzala si jogurt a vybehla z domu. Ako som mala kabelku na pleci , tak ma strašne bolelo. Prišla som do školy a práve zvonilo na druhú hodinu. Ako si ma Dan všimol vo dverách, potlapkal miesto pri sebe a ja som rýchlo preletela cez triedu k nemu. O pár minút prišiel do triedy Profesor Cretch. Zapol prezentáciu a sadol si za stôl. A ako vždy ma to vôbec nezaujimalo.

„Kde si sa zas flákala Amy?" Spýtal sa ma Dan po krátkej chvíli, keď už profesora nikto nevnímal a každý bol vo svojom svete a riešili všetky možné klebety

„Zaspala som."Odpovedala som mu jednoducho a on nahodil svoj smiešne lyšiacky úsmev.

„Ďalší neznámy?" Spýtal sa po chvíli.

„To nie je tvoja vec Tanner!" Odpovedala som mu urazene a myslela som ,že každú chvíľu vybuchnem smiechom.

„Morin ,starám sa ti do života stále..pokiaľ viem , tak ja som mal vždy špecialne povolenie na to vedieť o láskach tvojho života." Odpovedal mi so smiechom a ja som sa iba mierne usmiala a vytiahla si slúchatka , čím on pochopil , že sa nepotrebujem a ani nechcem rozprávať. Celý deň bol príšerne nudný a už som dúfala že zmaturujem a vypadnem odtiaľto čo najrýchlejšie sa dá. Lenže , keď jeden deň trvá celú večnosť , kolko bude trvať ešte pol roka ? To tu budem aj na dôchodku. Svoje myšlienky som teraz sústredila na štúdium a v hlave som si prehrávala ďalšie možnosti po ukončení strednej. Rozmýšlala som buď nad Princtonom alebo nad Yalom. Obydve sú dosť prestížne školy ale ja viem ,že na obe vedomosti mám. No niak ma to nelákalo. Chcela som splniť iba sen mojim rodičom , že zo mňa bude vyštudovaný človek, že budem právnička ako moja matka alebo sudca ako môj otec, alebo nebodaj doktorka. Ani o jednom som nesnívala. Chcela som iba žiť , voľne dýchať a odviazať sa od tohto stereotypu života. Žiadna výška , kúpiť si malú kaviarničku a prežívať. Každý výkend vypadnuť do klubu a aspoň trochu sa baviť. Ale sama veľmi dobre viem ,že toto asi mojim život nebude. Justin bol pre mňa rozptýlenie od tohto stereotypu a práve to som potrebovala. Páčil sa mi už v tú noc čo sme sa po prvý krát videli. Vyžarovala z neho síce nebezpečenstvo ale ja som sa s ním cítila bezpečne .. Ironia osudu všad?...Neverím v žiaden osud aj keď to čo nás dvoch spojilo muselo byť u mňa veľmi veľa alkoholu. Odvtedy som moc nepila, neviem či by som to spravila aj triezva a občas ma to veľmi desí , že som svoje panenstvo len tak dala mafianovi , ktorý nemá žiadne city..Ale čo ak sa mýlim , čo ak on je ten dobrý a iba si to odniesol? Bože Amália! Mysli racionalne , človek sa nestane mafianom len tak zrazu ako cyklistom alebo čím. Bože ty si tak sprostá ! Nadával môj mozog môjmu srdcu. Zazvonilo a ja som odvliekla svoje veci ku skrínke. keď mi cestu skrížil/a.....