FATE (SK)

5 White meat

V minulej časti:

„Mňa nezaujma čo si ty myslíš." Odvrkla som mu hravým hlasom.

„Tak to aby som čo najrýchlejšie odišiel a zabudol na teba." Odpovedal mi prísnym hlasom.

„Vážne by si to tak chcel? Spýtala som sa ho s údivom v hlase.

Zas som sa k tomu dokopala, stále som lenivá a viac čítam ako píšem

„Nie , práveže nechcel."odpovedal mi ,zaskočený mojou otázkou.

„Tak prečo mi to robíš tak ťažké?" Spýtala som sa ho jemným hlasom, keď mi bozkával krk. Zrazu prestal a odpovedal mi na moju otázku až príliš jednoducho „Shawty ale ono to vôbec nie je ťažké , musíš vedieť čo chceš." S celou námahou som ho od seba odtrhla a spýtala sa ho vec , ktorá ma trápila už od noci. „Vieš čo chcem ? Chcem vedieť čo znamená ten chlapík v tvojom aute a prečo sa to stalo. Nechcem tie sladké rečičky, chcem pravdu."

„Nemyslíš ,že je to príliš veľa otázok , takto na ráno?" Spýtal sa jemne a pokúsil sa ku mne priblížiť. Vzdialila som sa mu ako najviac som mohla.

„Jednoducho mi na ne odpovedz, či nemáš slov?" Spýtala som sa ho už trochu drzo

„Dávaj si pozor na ústa Amália." Upozornil ma. Upriamila som svoj pohľad na jeho tvár. Bála som sa , bola som vystrašená to samozrejme a natušila som ako reagovať. Myslela som , bála som sa ,že by ma mohol zabiť tak isto ako toho chlapa v noci.

„Nemusíš sa ma báť , neublížil by som ti." Začal jemne

„To som už počula." Odpovedala som mu odmerane a prešla na druhý koniec izby.

„Nič to neznamenalo,proste mám nepriateľov." Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí. Sám dobre vedel ,že tomu ani omylom neverím ale snažil sa.

„Si jeden z tých , čo ničia toto mesto ?" Spýtala som sa ho so značným záujmom.

„Som iba človek,takisto ako ty.Len sa živím niečim nebezpečným."

„Čím?" Spýtala som sa ho odhodlane

„Neuveríš mi to.A keby áno , vyhodíš ma zo svojho života." Odpovedal mi mierne tichším hlasom

„Skús to."Vyzvala som ho

„Som mafián." Odpovedal mi rýchlo a odhodlane.

„Čo to obsahuje?" Spýtala som sa ho ako hlúpa

„Zabíjam ľudí,predávam drogy a biele mäso." Odpovedal mi s mierne priduseným smiechom v hlase

„Takže ja som iba ďalší tovar pre niekoho?" Spýtala som sa so strachom v hlase. Cítil to , cítil môj strach aj moje napätie. Dobre som vedela o čo tu ide , pripadala som si ako v zlom filme.

„Mala si byť." Odpovedal odhodlane. V tú chvíľu som netušila čo robiť, chcelo sa mi plakať ale vedela som ,že musím byť silná. Celý čas z hlboka dýchal.

„Jeden môj klient si ťa vyhliadol vtedy v tom klube. Vieš..Najprv som si myslel ,že by si bola dobrý biznis.." Odrazu zmĺkol a nevedel pokračovať. Otočil sa mi chrbtom a zapozeral sa do okna.

„Všetky čo niekomu predáme musia byť takzvane testované. Chcel ísť za tebou Ben a zneužiť ale videl som tú skrytú nevinnosť v tvojich očiach...."Zas to musel predýchať a otočil sa naspäť ku mne. V tých hnedých očiach bolo vidieť malý náznak ľútosti ale nemohla som tomu uveriť. Podišla som bližšie a podnietila som ho nech pokračuje.

„Noc s tebou bolo niečo neopísateľné a úžasné. Predtým som si myslel ,že to bude iba ďalšie uistenie a pošleme ťa klientovi ale nemohol som..." Zase sa zadýchal a nevedel sa mi pozerať do očí , videla som ako ho to ničí.

„Keď sa ma Ben pýtal , či si dobrý material tak som povedal ,že nie... Chcel som ťa ochrániť, v tú chvíľu si vo mne prebudila , nejaký cit ...možno to bola iba ľútosť alebo ja neviem..Proste som vedel ,že ty musíš zostať sama sebou. Že ťa nikto nebude využívať. Lenže niekto nás videl , a myslia si ,že keďže my sme ťa nechali na pokoji,tak budeš lacný tovar." Na chvíľu zase prestal a keď zbadal môj pohlad , podišiel ku mne a objal ma. Z mojich očí vyšla búrka slz. Vzlykala som mu do ramena , nevydržala som to.Objal ma ešte tuhšie a potom chytil moju tvár do dlaní. A dal mi ten najemnejší bozk aký bol schopný dať.

„Vieš Amália..Nechcem aby si niekedy padla do rúk takým ľuďom a ja som taký človek." Dopovedal a vzdialil sa odomňa. Odišiel ku dverám a jemne sa usmial.

„Chceš odísť?" Spýtala som sa ho s roztraseným hlasom

„Znamenám pre teba , iba nebezpečenstvo, musím odísť." Odpovedal mi a sťažka sa nadýchol. Ja som iba prikívla a opäť si sadla na posteľ. Čo to robím , nechávam jediného chlapa, čo som kedy mala v posteli len tak odísť. Rýchlo som zbehla schody a videla som ako sa obúva.

„Amália, mala by si sa vrátiť."Povedal mi vážnym tónom

„Čo keby mám pre teba návrh?" Spýtala som sa ho jemne a abstolútne som netušila o čo sa pokúšam

„Aký?" Odpovedal mi otázkou a v tvári mal nejasný výraz

W&.