FATE (SK)

Prológ

Amalia :

Celý deň som bola doma a čítala knihu :

Ema vyšla na ulicu do hustého dažďa a vedela, že nemôže ísť domov. Potrebovala miesto, kde by sa mohla vyplakať a nikoho pritom neobťažovať. Vošla do najbližšej kaviarne a objednala si kávu. Čašník sa na ňu usmial a prikývol. Položila na stôl zošit a pero, aby bolo jasné, že sa ešte vráti, a so zvyškom vecí sa presunula na toaletu a na pár minút nechala slzám voľný prietok. Potom ich zastavila, umyla si tvár studenou vodou a pozrela do zrkadla. Raz jej niekto povedal, že je pekná, keď plače. Možno to aj bola pravda. Oči jej žiarili, líca a pery mala červené ...čítala som potichu a vo svojej hlave som si predstavovala ,že som Ema. Možno to bola aj pravda , možno som ako ona. Možno má táto kniha tak uchvátila ,že sa správam podla nej. Moja najlepšia kamarátka Emily to už toľko krát povedala a keby ju mám citovať ,tak to opakujem 100x božie meno pri tom mojom. Z mojich myšlienok ma vytrhol až vyzváňajúci mobil pohodený na posteli. Pozrela som sa naň a svietilo na ňom meno : Emily

„Bože , Amy konečne si mi to zdvihla.“ Zašomrala ihneď ako som prijala hovor

„Čo chceš Emily ?“ Spýtala som sa jej hneď aby ma dlho nerušila

„Mám pre teba prekvapenie.“Odpovedala mi s priveľkou radosťou v hlase a nadšene zvískla

„Aké?“ Spýtala som sa jej

„Je to prekvapenie nemôžem ti to povedať.“ Odpovedala mi a povzdychla si nad mojou logikou

„dobre teda a kedy chceš to tvoje prekvapenie realizovať ?“ Spýtala som sa jej s miernym povzdychom

„Dnes večer , obleč si niečo sexi.“ Povedala mi a ukončila hovor. Bože ako ja toto neznášam .tak fajn oblečiem si niečo sexi. Povedala som si v hlave a postavila som sa pred skriňu. Vytiahla som z nej asi moje jediné krátke šaty čo sa tam nachádzali a to aj tie mi darovala Emily. Boli čierno-biele a extrémne krátke. Vbehla som do kúpelne a vliezla do sprchy. Oholila som si všetky partie a zmyla som si vlasy. Obliekla som si šaty a k nim som si dala jednoduché čierne balerínky. Zobrala som si malú listovú kabelku a dala som si do nej mobil a klúče.

„Ideš niekam?“ Spýtala sa ma mama z kuchyne.

„Idem von mami , ľúbim ťa.“ Odpovedala som jej a už som počula jej kroky , ktoré sa pomaly ale isto blížili z kuchyne