FATE (SK)

2

V minulej časti

 Po pár minútach pri mne zastavil čierny jaguar a chlap v ňom sa ma spýtal či nechcem zviesť. V túto chvílu mi bolo jedno absolutne všetko , len som nechcela viac moknúť tak som nastúpila. Ako náhle som sa usadila do koženneho predného sedadla sa ma spýtal kam to bude

„Na Marylstreet.“ Odpovedala som mu trochu rozklepane. Jednou rukou sa načiahol dozadu a podal mi jeho bundu

„Zahrej sa trochu , kým tam prídeme.“ Odpovedal mi a usmial sa , pozrela som sa mu do očí a v tú chvíľu som to zbadala. Konečne som sa naňho aj pozrela a uvedomila som si že je to Justin. Ten Justin , ktorý bol so mnou tú osudnú noc. V hlave sa mi vynorila tak živá spomienka na to všetko ,že som si mohla myslieť ,že sa stalo teraz ale nestalo.

„Amália." Oslovil ma po chvíli

 „Potrebuješ niečo ?" Spýtala som sa ho

„Teba." Odpovedal mi a zastal v bočnej uličke.

„To nemôžeš."

„Prečo nie ?"

„Mám priateľa." Odpovedala som a snažila som sa nevyzerať nervózne. Sama dobre viem ,že ho klamem ale keby to nepoviem nezáleželo by na mojej odpovedi

„Klameš." Odpovedal s úsmevom

„Neklamem." Odpovedala

„Tak prečo si mu nezavolala aby ťa zaviezol domov ?"

„Ja môžem kľudne vystúpiť." Odpovedala som mu s istým pokojom.

„Nie, tak som to nemyslel. Am.. ja ťa chcem." Odpovedal mi pošepky a s erotickým prídychom.

„Nemôžeš ma chcieť." Odpovedala som mu a snažila sa pôsobiť isto

„Ja môžem všetko." Pošepkal mi do ucha a ja som mala čo robiť aby som mu odolala.

„Prosím odvez ma domov." Zaprosíkala som zúfalo

„Fajn." Odpovedal tesne pri mojich ústach a trochu sklamane sa usmial , po pár minútach som vystúpila z auta a prešla k domu.

„Počkaj!" Zašepkal ale i zakričal hlasom z ktorého som mala zimomriavky.

„Áno?“ Spýtala som sa už skoro pri dverách.

„Mohol by som dnes u teba prespať ?“ Spýtal sa s miernym úsmevom a malou dušičkou , nádejou v očiach.

„Prečo?“

„To je nadlho.“ Odpovedal mi stručne

„Ja mám čas.“ Argumentovala som

„Nebuď drzá , niečo si vymysli a pusti ma k sebe.“

„Fajn , nebuď hneď odporný.“ Odpovedala som mu

„Prepáč.“ Ospravedlnil sa mi. Odomkla som dvere a vkročila dnu. Vyzula som si topánky a prešla do predsiene.

„Je niekto doma?!“ Zakričala som na celý dom a z obývačky vyšla moja mama.

„Nekrič prosím , volám s tvojim otcom.“ Odpovedala mi potichu „A toho chlapca mi ešte vysvetlíš Em.“

„Poď.“ Zavolala som na Justina a vyšla som hore schodmi.

„Dúfam že hosťovská ti bude stačiť.“ Oznámila som mu provokatívne.

„Na to zabudni , budeme v tvojej izbe.“ On mi to normálne oznamoval , mal v sebe toľkú drzosť , ktorá ma normálne priťahovala

 „Na to zas môžeš zabudnúť ty.“ Odpovedala som mu

„Kľudne budem spať aj na zemi ale niečo ti hrozí.“ Odpovedal podráždene

„Čo by len mne mohlo hroziť?“ Spýtala som sa ho . Je absúrdne aby mne niečo hrozilo

„Niekto ma s tebou videl.“ Poznamenal

„Kedy ?“

„V tú noc.“ Odpovedal vážne

„To nie je možné.“ Poznamenala som

„Tiež som si to donedávna mysleľ.“ Odpovedal a ja som ho nasmerovala do mojej izby. Sadla som si za stôl a pozorovala som ho. On si obzeral moju izbu. Zastavil sa pri fotkách a na jednu sa dlhšiu chvíľu zadíval. Zobral ju do ruky a dal mi ju pred tvár. Na tej fotke som bola Ja s Danielom a Christianom (Christian je Danielov brat , ktorý je už bohužial mrtvy.).

„Odkiaľ ho poznáš?“ Spýtal sa a ukázal na Chrisa

„Je to , teda bol to kamarát.“ Odpovedala som ho

„Prečo bol?“

„Pred mesiacom zomrel.“ Oznámila som mu a jeho zamrazila , zatackal sa k posteli a sadol si

„Poznal si ho ?“ Spýtala som sa jemne

„ To by si nemala vedieť, je to príliš tajné.“ Odpovedal tajomne.

„Všetko okolo teba je príliš tajne. Čo si vlastne zač?“ Spýtala som sa opatrne

„Nedávaj mi takéto prijebané otázky lebo sa neudržím!“ Zhukol a jeho ruka bola tesne pri mojej tvár

 „Em , ihneď poď dole!“ Zakričala mama

„Čo potrebuješ?“ Spýtala som sa jej , keď som zišla po schodoch

„Kto je ten chlapec?“ Spýtala sa ma milo

„Je to spolužiak a vymkol sa ,tak som mu ponúkla nech tu dnes prespí.“ Rýchlo som si niečo vymyslela

„A kde ma rodičov?“ Spýtala sa podozrievavo

 „Na pracovnej ceste.“ Odpovedala som rýchlo. Kývla hlavou a vážne by som si aj zatlieskala , v klamaní sa naozaj zlepšujem. Odišla som hore schodmi do izby a zavrela som dvere

„Vyzerám snáď ako tvoj spolužiak?“ Pritlačil ma na dvere

„Presne ako môj spolužiak , ten čo sedí v prvej lavici s okuliarmi.“ Odpovedala som provokatívne. Ešte viac ma pritlačil na dvere a moje nohy si vyhodil na jeho pás.

„Ešte budeš prvokovať?“ Spýtal sa tým jeho chraplavým hlasom , bolo v ňom cítiť ,že je nadržaný.

Zdola som započula buchot a výkrik. Justin ma rýchlo pustil a utekal dolu. V ruke držal zbraň , ktorú ani neviem z kade zobral