La zingara Cassandra

7.

Čakala som čo sa stane, keďže som si pripadala dosť hlúpo.  Ernesto sa hrdo chichúňal v otvore dverí a jeho brat vedľa mňa na posteli.

,,Máš to u mňa braček!" Nastavil na mňa svoje jamky v lícach.
Čo?
,,Nikdy by som nechcel ženu, ktorá by sa podvolila môjmu bratovi, najväčšiemu zvodcovi široko ďaleko."

Okamžite sa mi prevrátil žalúdok. Chcelo sa mi z tých dvoch zvracať!

Otočila som hlavu do strany. Hľadala som vysvetlenie u Leona, lenže ten človek na mňa iba žmurkol.
V tom momente si zaslúžil jednu poza ucho.

Nastavila som ruku a dostal odo mňa nehorázne silný políčok.

,,Ty chudák!" Prebodla som aj Ernesta očami.
,,Takto si chcel vyskúšať svoju ženu, lebo sa bojíš vlastného brata? Čo ste to za rodina sviniarov!"

,,Dievčatá z nášho rodu..."
,,Dievčatá z vášho rodu? Avšak ja nie som dievča z vášho rodu."
,,Veď práve, nie si. Dokázala si mi to."

Kývala som hlavou. To sa mi snáď iba sníva.

,,Vráť sa do našej izby."
,,Vráť sa do našej izby?"

Založila som si ruky o boky, po tom čo som sa postavila ako nejaká rybyčka. Prešla som po ňom očami. Zdola nahor, aby pochopil, že šliapol poriadne vedľa a ja mu to teraz nedarujem.
,,Dobre vrátim, no o deväť mesiacov možno porodím tvojmu bratovi syna. Čo ty na to?
Bude sa ti to páčiť?"
Brada mi pritom vystúpila vysoko a v očiach sa odrazil hrdý a neústupný pohľad.
Ani som nevedela čo tým sledujem.

,,Žiadna krv kuraťa na plachte nebola. Moja vlastná sa do nej vpila, po tom, čo tvoj brat aj ja, veď vieš čo...boli sme spolu celú noc!"

Zamračila sa mu tvár. Tmavšia a opálená pokožka mu sčernela, pravdepodobne mu len krv udrela do hlavy a u tmavších ľudí to naberá takýto efekt. Pohľad mu vyjadroval zhrozenie. Bolo vidieť, že nečakal to, čo vyšlo z mojich úst.

,,Leon! Prosil som ťa o jedno! Aby si ju vyskúšal, ale aby ju... a predsa si to urobil!"
,,Nie!" Bránil sa jeho brat.
,,Ale áno, urobil. Všimni si jeho pery, čo má na nich? Pozostatky z môjho ružu! Dnes to chcel opäť urobiť."

,,Takto si mi chcel ukázať, že nie som tvojím vlastným bratom. Že mám iných rodičov a že som nikto?! Potupil si ma!" Pľuvanec pristál pri nohách toho arogantného psa, ktorý si to odo mňa zaslúžil a teraz mal zdesenie na tvári.
Ernesto vybehol z izby a tresol dverami, aby to jeho brat dobre pochopil. Pritom ešte predtým než sa to stalo, na mňa zazrel odmietavo. Asi si uvedomil, čo mu vykĺzlo z úst, keď povedal možno viac, než chcel, alebo kto vie čo mu behalo po hlave.

Nestačila som sa ani spamätať z jedného brata a už ma druhý mal vo svojej moci.
Oboma rukami na pridržal za lakte a vrčal ozaj ako pes.
,,Ty si uvedomuješ, že si proti mne postavila vlastného brata!"
,,Nie je tvoj vlastný, sám si to pred chvíľou priznal!"
,,Čo si ty za ženskú, keď si nebrala do úvahy ani to, že som sa ťa ani nedotkol!"
,,Hovoríš to tak žalostne, ako si sa musel naozaj namáhať,..."
Zasmial sa z plného hrdla: ,,Že namáhal! Načo by som to robil? Takých ako ty, predstierajucich svoju hrdosť a počestnosť máme v tomto tábore ako maku!"

Spustil mi lakte. Zašiel dlaňami po hlave a nahliadol mi do očí dosť tvrdo.
,,Chápem, veľký tábor žien a samých pobehlíc. Keď popri svojich mužoch sa ti ponúkajú."

,,Robia to s radosťou." Sarkasticky zasyčal.

,,Dovoľ sa mi z chuti zasmiať. Čo je na tom také radostné byť s takým psom, ako si ty? Spĺňať môžeš možno iba chabé požiadavky svojich pobehlíc, žiaľ, u nás v tábore by si nepochodil, pre nás si nikto! Žiaden Leon. Si iba rikono, ktorý žerie z omrviniek iných mužov! Iba to, čo ti sami prenechajú!"

Odsotil ma od seba. Skoro som sa vyvalila na zem.

Vo vzduchu zaznel jeho dráždivý smiech. Nebol taký, ako predtým. Zákernosť z neho svitala.

,,Vrátiš  sa domov, tam kde taká počestná a hrdá žena ma byť! Tentoraz ťa ani môj brat nezachráni. Žiaden tajný rozvod po mesiaci! Tvoj rod na vlastné oči uvidí, že ťa privezie sám vodca Koniarov a hodí pred bránu jediného domu vo vašom tábore! Pri bráne domu tvojho otca a matky."

,,Ty..." hnevlivo som ho buchla do hrude.

Nedovolila som mu odísť z jeho vlastnej izby.

,,Si pes!" kričala som na neho, ,,tak ako tvoj otec, ktorý si uplatnil právo prvej noci voči mojej sestre! Si pes tak ako on! Lebo chceš..."

,,Môj otec?" vyštekol napínajúc pery, pričom prešiel po mne pohľadom zhora nadol, ,,tvoja sestra nebola taká počestná, ako nám to ty chceš nahovoriť!"
,,Čo si to dovoľuješ? Nedovolím ti očierňovať moju  sestru!" Dostal odo mňa políčok, až mu polovica vlasov vypadla z gumičky.
,,Tvoja sestra už bola tehotná, keď sa za môjho mladšieho brata, ktorý odišiel z tábora, vydala. Netvár sa, že to nevieš! Inak by si nebola ozajstnou sestrou svojej drahej nepočestnej sestry."
,,Ešte raz ju tak nazveš, varujem ťa...!"
,,A čo? Čo sa stane? No?!"
Naklonil sa nado mnou. Vbíjajúc čokoládové oči do tých mojich.
,,Ty pes, najprv moja sestra a teraz ja?" Ťažko sa mi akosi spravilo, lebo ma zahnal do kúta. Načo som vôbec nebola zvyknutá, asi si to všimol, lebo znížil tón v hlase, keď povedal:
,,Sama si si na vine! Mala si šancu žiť s mojím bratom, ale tvoj veľký jazyk ti spísal rozsudok takého istého života ako tvojej sestre!"

Pootvoril dvere a zahlásil rozhodne: ,,Spakuj si svoje veci, zajtra ráno odchádzaš, aby každý videl, aká si bola počestná!"

Len to nie! Nie, veď ja som počestná, naozaj som! To nie je spravodlivé! Zamrnčala som plačlivo.

~~~
Čaute, pre dnes ešte jedna časť 😃
Páčila sa? Cassandra si sama zavarila, že? 😆