Vydať sa a v tú noc ženícha zabiť. Moja úloha, do ktorej ma moja matka pripravovala už pár rokov.
-Kladúc nohy do vlastnej izby, vedel kam ide. Zastal predo mnou a odhrnul mi závoj z tváre...muž sa stal mojím manželom, ale nie na dlho.-
-Človek, kt...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Toto bude tvoj karavan!!" ,,Ty si sa zbláznil! Kto som tvoj otrok?!" ,,Nie! Žena najväčšieho zlodeja v tábore!" ,,Nepovedala som ti áno!" ,,Áno? To si už vyriekla, keď si súhlasila v prítomnosti mojej sestry!"
Mĺkvo som sa zadívala na krv, ktorá mu stiekala z čela a rozmýšľala čo ďalej.
,,Vyčistíš mi tu ranu, alebo budeš rumazgať ešte dlho?"
Sedel na tej malej posteli a nastavil na mňa svoje čelo. Vlasy mal zopnute do gumičky, ako stále, ale tentoraz mu pár prameňov lemovali tvár a kadejako vlnili. Oči mu vysielali šibalské očakávanie. Ústa sa mu smiali zoširoka. Dych sa ustálil. Ruky nezbedne poklepkavali po kraji drevenej lišty.
Na linke bola ešte váza. Zazrela som na ňu. Avšak on ma už dopredu varoval: ,,Opovaž sa!" Zas nastavil čelo. Sarkasticky som sa na neho zasmiala, náznakom som siahala na vázu, lenže potom som si povzdychla a zazrela na malý stolík, kde pri ňom boli dve stoličky. Na jednu z nich som sa posadila a vložila prsty do vlasoch.
Ale keďže Leon je Leon, aj tak sa nevzdal: ,,Zajtra tu nebudem, preto nevychádzaj a nikomu sa neukazuj." Kývla som hlavou na nesúhlas. Prešiel sa okolo za záves, za ktorým sa ozývala tečúca voda.
Bola tam asi miniaturna kúpeľňa. Usúdila som, keďže už vyšiel s prelepeným čelom. Potom si ľahol a privrel oči.
Bezočivosť!
,,Tento karavan ma byť môj?" zhŕkla som nahlas. ,,Správne!" zamrmlal avšak po pod nos. ,,Tak prečo tu ešte stále zavádzaš?" ,,Lebo si nesplnila dohodu. Pred svojím rodom a následkami tvojho neuváženej konania ťa neuchránim iba tak, zadarmo." Preletela som zo stoličky a vzala do rúk tú vázu. Hodila som ju po ňom. Avšak on sa uhol a so smiechom zahlásil: ,,Inému, cudziemu mužovi by si dala to, čo mne nie, aj keď vieš, že sa zajtra s tebou ožením?" ,,Ty pes!" ,,Hm, jasné. Nikdy neprestane s tým psom!" potriasol hlavou. ,,Si pes, akoby aj nie! Ako som mohla uveriť, tvojej ani neviem čo ti je? Raz sestra a raz sesternica. Do kelu s ňou." ,,Myslíš Annu? Má to v krvi. Tak ako ja!" Ľahol si opäť, po tom, čo sa kúsok nadvihol a kvety, ktoré vyleteli z vázy, ovoňal a potom ich hodil na zem, rovno k mojim nohám. ,,Chudera tvoja žena, tá ma s tebou ale poriadné peklo!" ,,Takže o toto ti ide?! Ty sa naozaj chceš stať mojou ženou a nejde ti do hlavy, ako by som splnil svoju časť dohody? No jednoducho. Budeš mojou ženou, ale iba v súkromí!" chichúňal sa.
Zlostne som sa uškrnula.
Jeho provokačnej reči som podľahla. Skočila som k nemu na posteľ a so zahlavkom som ho chcela prihrdúsiť. Idiot jeden!
Nerozmýšľala som...zas.
Jeho dlane prudko pristáli na mojich rukách. Pritiahol si ma na seba. Obkročmo. Sedel aj on. Opieral sa o stenu a dýchal na mňa. Raz sa jemu nadvihoval hrudník a raz mne. ,,Nie som civilne ženatý," hrdil sa, ,,rozviedli nás už dávno. Vtedy, keď som zistil, že Zorali nebola pannou. Je to už osem rokov, čo si ľudia myslia, že mám manželku. Avšak, opak je pravdou."
