Hrdosť

Chapter 2

Ivana bola vďaka tejto nemilej situácii, ktorú si ale sama svojou ľahostajnosťou a nesústredenosťou zavinila, načertená hneď zrána, keďže matematiku majú v pondelok ako prvú hodinu. Nasledujúce dve hodiny zvládla hravo, iba s prehrabovaním si vlasov a kontrolovanie rozštiepených končekov, pretože mali dejepis a etiku. Také prkotiny. Aspoň zistila, že jej po pás dlhé ryšavé vlasy sú v úplnom poriadku. Slastne si v duchu zajasala, keď nadišla slovenčina a angličtina. Na jazyky bola fakt macher. Túto skutočnosť si priznala aj sama, pretože to, pravda bola. Mierne sa odreagovala, ale nie dostatočne, z dôvodu, že posledná hodina je telesná výchova. Ivanka o nej rozpráva iba s hrôzou v hlase. Ďalšia výhovorka? Pýtala sa sama seba. Aj keď ich učiteľom je postarší pán, nezožerie jej, že dievčatá majú silnú menštruáciu každý druhý týždeň! Rezignovala. Jediné čo vedela, bolo iba odraziť loptu, keď hrajú volejbal, ale to ich trieda často nehrá. Učiteľ sa rozhodol po 5 sekundovom uvažovaní pre basketbal. ZASE.

Zápas bol pre Ivanku veľmi zdrvujúci - snažila sa vyhýbať lopte, ale keď sa jej nakoniec nešťastnou náhodou dostala do rúk, nevedela čo robiť, keď sa po nej rozbehlo 20 ľudí. Tak ju zo šoku odhodila a dostala nepríjemné drgnutie od spoluhráča, alebo kto to dopekla bol. Bola tak mimo, že sa ani neuvedomila od surového napadnutia a zosypala sa ako domček z karát.

„Bronesová! To čo bol za útok?! Takto hádže moja babka klbkom bavlny! A ešte sa tu rozvaľuješ ako žinenka! Makaj a pohni s tými šunkami, čo máš na zadku!" zvrešťal po skoro nebohej Ivanke, ktorá sa ešte ani nespamätala z prvotného šoku. Ivanka sa napokon ťarchavo postavila a oprášila sa. Keď pred sebou uvidela ten istý dav, ktorý ju pred chvíľou zramoval a valil sa späť, srdce mala niekde v krku, našťastie pohotovo uskočila s pišťavým výkrikom len tak-tak. Keď si s vydýchnutím povedala - „Uf, to bolo tesné." , započula mrzuté vrčanie.

„Nestoj mi na nohe, ty potvoráá!" zvrieskol jej do ucha aj s píšťalkou v ústach. Ivanka sa len so strachom v hlase ospravedlnila a zachovala si trojmetrový odstup od pomenej vlasatého učiteľa. Po skončení hodiny, keď všetci mohli ísť, si iba Ivanka musela odbehnúť päťkrát celý školský areál, ktorý ani zďaleka nebol malý! Akonáhle odbehla piate, zistila, že učiteľ tam už dávno není a odišiel domov. Takže vyzerala ako idiot. Neznášala, pocity nevrlosti medzi ňou a ľuďmi. Je veľmi citlivá a krehká. Mala chuť prepadnúť v hysterický plač. Nemala rada doliehanie emócií, nechcela plakať a zároveň chcela, ale až doma! No ešte si chcela prísť po svoj milovaný aj nenávidený zošit z matematiky.

*********************************************************

Druhá časť! :-) No trocha som nervovala, lebo ma nič nenapadlo, ale nakoniec som zistila, že moja myseľ začne tvoriť až v neskorších hodinách a rovno za "pochodu"! :-) Ako vždy, by som rada uvítala hodnotenie, kritiku.... proste vás! :)