Hrdosť

Chapter 4

Ivanka si poplakala iba necelú hodinku, kým nezapočula tresnutie dverí. Prišla jej mama. Ten histerický krik, – 

„Ivaná! Tu tašku si okamžite odnes do izby! Nebudem ti tu o ňu zakopávať!", poznala dostatočne na to, aby pochopila, že pri tejto osobe proste plakať nemôže. Jej matka je totiž veľmi tvrdý charakter. Nikdy nikoho neprosí a neďakuje. Len raz ju počula povedať „prepáč", aj to len ironicky. Nerada sa objímala. To hovorí snáď za všetko.

Ivana si chrbátom ruky zotrela už skoro zaschnuté slzy a  pomaly pootvorila dvere. Vystrčila hlavu, poobzerala sa do všetkých strán až napokon pohľadom naďabila na svoju mamu. Zatajila dych a miernym „Hí!".

„Ahoj, mami." hlesla, posnažila sa o úsmev. Márne. Jej mama, ktorá sa, len tak medzi rečou, volá Monika, vyzdvihla obočie a pery ztiahla do prísnej linky. Pozrela sa na ňu úplne ironickým pohľadom typu – „To vážne?!" 

„Ivana, nerob zo seba väčšieho debila než si." povedala s mierne privretými viečkami a mŕtvolnym výrazom. Nemala čas na tieto jej tínedžerské výlevy. 

Mierne zavrčala a podišla k jej hlave. Schmatla kľučku, jej hlavu zatlačila dovnútra a dvere vyvalila smerom k nej dokorán. 

„Tú tašku, Ivana. O chvíľu mi príde návšteva. A potom mi zober nákup." Upozornila ju hrozivým hlasom, ktorý pomaly uberal na svojej sile. Vrátila sa do chodby, kde sa vyzula a zložila kabát.

„A čarovné slovíčko nepoznáš? Ha?" začala ju škádliť jej dcéra, aj keď vedela, že ona humor nepozná.

„Nie." odpovedala neutrálne, kým už v kuchyni vyberala nákup. Ivana po odnesení tašky, vzala ďalší nálev nákupu a takisto sa dopravila do kuchyne a hodila to na stôl.

„Si sprostá?! Nehádž s tým!" zvrieskla keď si všimla akú silu jej dcéra vložila do vybaľovania nákupu.

„Keby si vedela, že dnes nie si prvá čo mi hovorí, že som sprostá.." zamrmlala s úškrnom, ale tak aby ju Monika počula a naďalej si udržiavala očný kontakt s nákupom. Konkrétne s vanilkovou zmrzlinou. Mňam.

„Ani sa im nečudujem." dodala uštipačne a potom na Ivanu zazrela.

„To je pre návštevu! Opováž sa to zožrať! Aj tak si už tučná, ja v tvojom veku som taká nebola." povedala Monika, po tom ako Ivanke vytrhla z rúk zmrzlinu, na ktorú jej očividne tiekli slinky. Zatiaľ čo nakúpené potraviny ukladala, Ivanka, ktorá bola v šoku, v akej rýchlosti jej to Monika vytrhla z ruky, podišla ku kuchynskej linke, kde sa načiahla do hornej skrinky po pohár a naliala si Kofolu. Ležérne sa oprela o linku. 

„A kto vlastne bude tá návšteva?" vyzvedala Ivanka.

„Čo ťa do toho?!...", vyprskla, „Moje kamarátky." následne dodala po chvíľke ticha.