Hrdosť

Chapter 8

Ich nohy šli svižne a takmer navlas rovnako. Ich ruky boli navzájom prepletené. Štebotali si o všetkom možnom i nemožnom. Sprevádzal ich chytľavý smiech priamo od srdca. Kde-tu si Ivanka začala spievať a poskakovať. Erik ju len s láskyplným úsmevom v tvári pozoroval. Cesta trvala viac ako hodinu. Konečne prišli k malému a postaršiemu domčeku. Nechal ju vojsť prvú, pričom sa na seba usmiali.

„No ďeťúrence moje zlaté! Už sa dávno zotmelo, mohlo sa vám niečo stať!" privítala ich starostlivo Erikova starká. Mala na sebe bielu zásteru a sivé vlasy mala zopnuté. Bola ako z najmilšej rozprávky!

„Ale neboj sa babka, nič by sa nám nestalo. Ja by som Ivanku ochránil!" povedal s úsmevom na perách odhodlane. Babka sa zachichotala a pokynula, aby sa išli najesť.

„Ďakujeme! Bolo to výborné!" poďakovala sa Ivanka hanblivo.

„Nemusíš sa hanbiť, zlatko. Si to najlepšie dievča aké mohol náš Erik stretnúť! Viem to." chytila ju za ruku a vrúcne ju po nej pohladila.

„Ďakujem Vám!" Ivanka bola dojatá, keď videla tú radosť v starých očiach. Pobozkali sa na líca.

„Dobre, babka. Budeme v izbe, áno?" ozval sa Erik, aby jej naznačil, že chce súkromie. Erik sa okrem toho bál, že sa Ivanka zľakne, ak jej jeho babka bude hovoriť také veci. Často hovorievala, ako by chcela Ivanku za svoju nevestu pre milovaného vnuka. Bál sa aj toho, že sklame svoju starkú, keby sa nedajbože rozišli. Nechcel zachádzať príliš do budúcnosti. A to mali práve s Ivanou spoločné – žili teraz a nezaoberali sa tým, čo bude neskôr. Okrem toho mali spoločných mnoho ďalších, avšak jednu najdôležitejšiu.

„Ivi?" šepol jej do vlasov, keď ležali v objatí v jeho izbe na rozkladacom gauči.

„Pozerala si kedy bude to DOD – čko na konzervu?" načal im veľmi známu tému. V poslednej dobe sa o ničom inom nebavia.

„Vidíš! Včera som na to pozerala. Prepáč, zabudla som ti to povedať, miláčik.", ospravedlnila sa a načiahla sa, aby mu vtisla bozk. Hlavu mala opretú o jeho vypracovanú hruď. On Ivanku zozadu rukami objímal okolo pasu. „Na budúci týždeň v utorok." zaštebotala. Erik stuhol a prekvapene dodal:

„To už?!" nevedel, či sa mal tešiť alebo byť naštvaný.

„Och a počkaj na prijímačky, zlato!" vyhŕkla so smiechom

„Ja na nič iné ani nemyslím! Stále iba hrám na gitare a spievam nonstop. Dokonca poslednú noc sa mi snívalo, že som ochorel a nedokázal zo seba dostať ani hlások! Ani prstami som nedokázal hýbať!", rozprával dychtivo, „A potom, počúvaj to! Potom som ti normálne vyskočil o druhej ráno z postele, vonku bola tma jak neviem kde, nič som nevidel a okamžite som schytil gitaru. Hneď som začal hrať jak divý na celý dom iba v trenkách a vrieskať pieseň od Madonny." obaja pukali smiechom.

„A vieš čo bolo najlepšie?" pobádal ju. Pokrútila hlavou. „Babka s dedkom spali tak tvrdo, že ma vôbec nepočuli. Ale susedia mi nadávali!" dokončil s menšími pauzami v rozprávaní, pretože v ňom stále doznieval smiech, ktorý opäť medzi nimi vybuchol.

„No ja som ti mala také živé sny, že som sa niekedy jednoducho zobudila a potrebovala som to rozdýchať, a to až tak, že som dostala panický strach, že to bola skutočnosť! ... Mne sa asi najhoršie snívalo to, že som tam prišla nahá pred porotu a oni ma vysmiali." vcítila sa do rozprávania rovnako ako Erik. Obaja si verne načúvali. Boli sami sebe oporou. A nič viac nepotrebovali, len držať spolu a nedovoliť ničomu ani nikomu rozdeliť sa. Atmosféra bola veselá ako vždy. Nikomu inému Ivanka nedovolila, priblížiť sa k nej tak blízko a rozprávať sa s ňou takto. Lebo vedela, že iba on jej stojí za to, aby ho počúvala a neignorovala jediné slovo.

„Ale neboj sa! Budeme tam spolu a podržíme sa!" povedala smelo, keď videla strachuplný výraz svojho najmilšieho. Ich vzťah je ako domček z karát, z ktorého sa zo dňa na deň stával skutočný dom. Dom, ktorý sa nezosype, keď niekto príde a závistlivo zafúka.

Slová vystriedali bozky. Ani nedýchali! Ivanka sa ku nemu otočila. Boli na sebe natisnutí ako to len šlo. Erik Ivanku jemne tlačil telom. Chcel aby si ľahla. A ona to aj urobila. Ležal na nej, no nie celou váhou, lebo takú drobnú bábiku by isto zadusil. Pridvihoval sa na lakťoch. Ivanka ho obmotala nohami okolo pasu a neustále sa bozkávali nielen na ústach. Erik si vytváral cestičky motýlích bozkov až k jej krku. Jeho ruky, ktoré zvierali veľmi úzky pás, sa začali túlať po jej krásnom tele. Skúmal Ivankine reakcie – užívala si každý jeho dotyk, mala privreté oči a kde-tu slastne vzdychla. A teda pokladal za správne vtiahnuť svoje ruky aj pod tričko.

„Á! To šteklí!" zasmiala sa do bozkov a mierne sa odtiahla. Dravo si pozerali do očí a dávali si jasne znať, že po sebe fyzicky túžia. Ivanka cítila motýliky v žalúdku, nazdávala sa, že tie motýliky putujú až do jej podbruška. Pri Erikovi sa jej to stávalo často. Neustále sa takto provokovali. Vedela, že Erik chce zájsť ďalej. No vždy ho zastavila. Necítila sa na to, nevedela však prečo. Zároveň cítila k Erikovi lásku. Svoju prvú lásku. Preto nevedela, či je možné cítiť ešte väčšiu. Bola zmätená. Ako správna herečka to však nedávala na sebe znať! Nechce Erika zraniť. Vždy bol ku nej milý a galantný, zniesol by jej aj modré z neba. Nechce ho rozptyľovať svojimi pohnútkami. Dusila v sebe pocit, že on k nej pociťuje niečo silnejšie než ona. Že on ľúbi väčšmi! Zožieralo ju to.

************************************************************************

Konečne, však? :-D