Hrdosť

Chapter 5

I keď si o svojej dcére Monika myslí len veci, ktoré vďaka Ivankinho chovania závažne ohrozujú jej pokľudný život, - samozrejme jej to aj patrične dáva najavo - nechce si to síce priznať, ale jej dcéra sa zmenila. Len nedávno si pamätá, ako sa vždy vedeli vyhádať až do nebies za hocakú hlúposť, dnes sa Ivanka nedá vykoľajiť z dráhy a stále si zachová pokoj. A to Moniku štve, aj keď to popiera, vidno, že jej chýbajú tie ich hádky a ako ľahko sa k nim vždy dostali z úplne normálneho rozhovoru. No, vlastne ony nikdy neviedli „normálny" rozhovor. Ani jedna nevie prečo, nedokážu si nájsť spoločnú cestu, sú k sebe príliš úprimné a nemajú medzi sebou „ten" rešpekt, ktorý chová každá matka k dieťaťu a ktorý chová každá dcéra k svojej mame. Moniku to zasiahlo, keď si v jeden malý moment uvedomila, že jej dcéra ju má v paži. Totálne. Ivana to s ňou vzdala, obe boli tvrdohlavé, čuduj sa svete – Ivana ustúpila! V podstate vyhrala bitku. A teraz ona urobila zo svojej matky tú povestnú mrchu, ktorú ona robievala z Ivany. Monika ten pocit nezniesla. Už aby čochvíľa prišli jej kamarátky a mohla sa žalostne vyrozprávať. I keď to nie sú kamarátky ako ozajstné, ale falošné, nevadí. Sú to síce hlupane, ale to isté si myslí každá jedna o druhej. Aspoňže si rozumejú.

„Diankáá!" zvrieskla do okna, ktoré si otvorila, aby videla čo robí jej druhorodená dcéra na dvore.

„Okamžite vlez dovnútra lebo pôjdem za tebou a jednu ti vylepím! Nechytaj tú škaredú mačku, budeš chorá!" dokončila. Dianka má iba 5 rokov a aj keď sa zdá, – podľa zdrobneniny mena – že ju mamka berie demokraticky a ľudsky je to omyl. Monika je proste starostlivá matka, až príliš.

Ivanka započula krik, na ten bola zvyknutá, no môžete byť zvyknutí koľko chcete, vždy vás to rozptýli aj nad veľmi pútavou knihou. Bola práve v časti kedy sa Jana Eyrová prihovorila prvému dievčaťu v Lowoodskom ústave. Milovala staré knihy. Túto jej darovala babka z otcovej strany. Z otcovej strany sú všetci, slangovo povedané – v pohode. Proste je to pokojná, nehádavá rodina a vedia čo je humor. Dodnes nechápe, ako si jej otec mohol zobrať práve ju. Vždy ho buzeruje, ale on si to nechá, dokonca zavtipkuje. Bohužiaľ, je pod papučou a nevadí mu to. To Ivanka nedokáže pochopiť, práve to má po matke – ona by určite nezniesla, ak by sa ju niekto snažil poučovať a nebodaj aj jej rozkazovať. Vyletela by z kože, ak by sa stretla s takým správaním. V podstate sa už s tým stretla, ale svoju matku nepočíta, takže zase nič.

Na smartfóne jej pípla zvučka, ohlásenia takzvanej „sms" a Ivanka sa po telefóne pohotovo vrhla ako po koristi. Po tom, čo šla kniha bokom, pozrela si text. Nebolo potrebné hádať od koho je. Veď predsa, tá žhavá reakcia hovorila viac než dosť! Ani len nedočítala, už odpísala – „Zlatkooo :* na teba mám vždy čas! Práve som na teba myslela. Budem v parku do hodiny!" usmievala sa do displeja a kúsla si do spodnej pery. Chodia spolu asi štyri mesiace a ako každé dievča – je z neho „paf". Roztápa sa a áno, myslí naňho aj keď číta...