KRIK VO VETRE - Drarry

Kapitola 2.: Hadí domov

Pre túto kapitolu nie sú žiadne varovania o obsahu. Šťastné čítanie!

---

Draco sledoval meniaci sa obraz za oknom vlaku. Krajina za sklom ubiehala preč rýchlejšie a rýchlejšie, z rušňa sa valila para. Rokfort sa pomaly, ale isto strácal ďaleko za ním a čoskoro z neho ostal iba matný obrys v hmle.

Začínala sa jar a i keď prívetivo svietilo slnko, cez anglický vidiek sa preháňal studený vietor a na rieke čeril hladinu.

Oproti nemu sedeli v kupé jeho priatelia. Premeriavali si ho, no nerozprávali sa s ním. Draco sa im radšej nepozeral do očí. Meno Malfoy už nevzbudzovalo taký obdiv, aby sa o Draca aktívne zaujímali, ale stále nebolo dostatočne zabudnuté na to, aby si mohli dovoliť prejaviť mu nepriazeň. Preto sedeli v kupé s ním, ale nevyslovili jediné slovo. Vzduch medzi nimi bol napätý ako struny na gitare. Pansy mala na kolenách položený rozčítaný román. Nadýchla sa ústami, akoby chcela niečo povedať, ale nakoniec zmenila názor a zostala potichu. Crabbe a Goyle hľadali pani s občerstvením. Blaise tu s nimi nebol, rozhodol sa ostať na prázdniny v škole a pripravovať sa na M.L.O.K.-y. Akoby ich mal v budúcnosti potrebovať.

Dracova hlava bola naňho príliš ťažká. Mal kruhy pod očami a prepadnuté líca. Mäkké sedadlá by preňho predstavovali perfektné miesto na odpočinok. Nemohol si však dovoliť sa takto uvoľniť v blízkosti Slizolinčanov. Predstavil si, ako by vyzeral v spánku – s pootvorenými ústami a hlavou spadnutou na hrudi – a rozhodol sa, že si pospí až doma. Bolo by zahanbujúce spať vo vlaku.

Na Dracovej ruke sa v studených slnečných lúčoch leskol šperk. Bol to úzky strieborný had, ktorý sa vlnil okolo jeho predlaktia, zápästia a končil na jeho prostredníku. Hadovo telo bolo posiate drobnými šupinkami a na jeho hlave svietili dve zamračené zelené oči. Nešlo však o smaragdovú zelenú, farbu erbu Malfoyovcov, chladnú a vznešenú. Oči tohto hada mali farbu jarnej trávy a listov líp presvietených slnkom. Keď hadovi pohladil hlavu, jeho žiarivé oči sa privreli, had vyplazil jazyk a vykrútil kútiky úst, akoby sa usmieval. Odhalil pri tom svoje nablýskané zubiská.

Draco po ňom na začiatku netúžil, ale tým, že ho nosil na pravej ruke už takmer dva roky, obľúbil si ho. Začal ho nazývať Arma. Mimovoľne ho hladil po jeho kovovom tele. Keď do jeho kupé vošla pani so sladkosťami, Arma sa stiahol hlbšie pod jeho košeľu, aby obtáčal jeho nadlaktie. Crabbe a Goyle si nadšene začali kupovať pochutiny a strkali si ich do vreciek.

Do príchodu na stanicu ešte zostávalo veľa času a tak Draco vytiahol svoj zápisník a začal spisovať zoznam kúziel a elizírov, ktoré sa plánuje naučiť cez prázdniny. Po veľkom verbovaní čarovných bytostí sa smrťožrúti často vracali dobití a poudieraní. Draco zvykol pomáhať Snapeovi s výrobou liekov a starostlivosťou o ranených a vtedy zistil, že mu liečivá mágia ide prekvapivo dobre. Niežeby ho to potešilo. Malfoyovci mali byť tými, čo zranenia spôsobujú, a nie tými, čo ich liečia. Avšak práve teraz jeho rodina nemala veľmi na výber a tak Draco robil to, čo bolo potrebné. Bezpečie a istota liečenia mu robili radosť.

Na nástupišti 93/4 Draco vystúpil a premiestnil sa k sídlu Malfoyovcov, jeho domovu. Ich dom bol našťastie tichý, po smrťožrútoch ani stopy, a tak sa Draco aj s kufrom doteperil do jeho izby a prezliekol sa do pohodlnejšieho oblečenia. Hneď na to sa vyvalil na posteľ, aby si mohol zdriemnuť.

҉ ҉ ҉

Niekto práve zaklopal na jeho dvere. Draco sa rozospato zdvihol z ťažkých vankúšov.

„Áno?" zakričal.

Spoza ťažkého dreva sa ozval piskľavý dievčenský hlások. „Tu... tu je Effie. Vaši rodičia-"

Ťažkopádne vstal z postele, otvoril dvere na škáru a otázne zdvihol obočia na domáceho škriatka, ktorý sa krčil pred prahom.