KRIK VO VETRE - Drarry

Kapitola 16.: Som s vami

TW: žiadne

Jedáleň bola dobre presvetlená francúzskymi oknami, za ktorými sa lenivo prevaľovalo more. Úzke pásiky bielej morskej peny sa objavovali a znovu mizli v záplave modrej. Draco sedel za stolom chrbtom k schodisku, pred neho položili prázdny porcelánový tanier s maľbou kvetu. Vedel, že nebol čas na jedenie, bol čas na počúvanie.

Všetci ho pozorne sledovali. Minnie (alebo Monnie?) Weasleyová, jej manžel, ktorému otec na Ministerstve strpčoval život, Ron, ten zjazvený Weasley, jeho manželka Francúzka, humusáčka Grangerová, vlkolak profesor, baba s farebnými vlasmi, Shacklebolt. Potter chýbal, zostal vo svojej izbe.

Draco čakal, kým niekto niečo povie. Ak by otvoril debatu on s otázkou, bol by v nevýhode.

Prehovoril Shacklebolt.

„Draco, so zvyškom Fénixovho rádu sme rozmýšľali, čo s tebou spravíme, zvážili sme množstvo možností, a nakoniec sme sa rozhodli takto. Zostaneš tu, v Lastúrovom domčeku, v izbe, čo ti bola pridelená."

„Ako to myslíte, že zostanem?"

„Nebudeme ťa presúvať nikam inam."

„Prečo by ste ma chceli presúvať?"

„Nebudem odpovedať na túto otázku."

„Ako to myslíte, že nebudete odpovedať na túto otázku? Pane, prepáčte, ale zaslúžim si odpovede."

„Nie. Ďalej, Fénixov rád ťa nie je ochotný prijať ako člena, minimálne nie v tomto momente, preto..."

„Fénixov rád rozmýšľal nad tým, že by ma prijal ako svojho člena?"

„Nie veľmi dlho. Ďalej, nebudeš mať dovolené zúčastňovať sa na žiadnych akciách proti temnej strane, taktiež sa nebudeš môcť pohybovať mimo ochrannej bariéry Lastúrového domčeka, a..."

„Takže ma chcete väzniť."

„Musíme ťa tu zadržať, aby sa k tebe nedostal Ten-Koho-Netreba-Menovať. Toto snáď chápeš. Bolo by to nebezpečné pre teba a mimoriadne by to ohrozilo záujmy Fénixovho rádu."

„Aké záujmy, prosím vás."

„Nebudeš sa môcť pohybovať mimo ochrannej bariéry Lastúrového domčeka, nedovolíme ti skontaktovať sa s nikým z vonkajšieho sveta. Nedostaneš späť svoj prútik, až kým neuznáme za vhodné."

Draco si zahryzol do líca. Hneval sa, no ešte nezabudol na Potterove slová. Mal by byť vďačný.

„Chápeš, prečo to tak chceme, Draco?"

„Chcem počuť od svojej matky. Chcem vedieť, či je v poriadku."

Shacklebolt si povzdychol: „Ohrozili by sme ju tým, Draco. Ver nám v tom, že ju dôkladne ukryli vynikajúci aurori na miesto ďaleko od pôsobiska Toho-Koho-Netreba-Menovať."

„Takže ma budete držať pod zámkom, hej? Dokedy? Kým sa neskončí vojna?"

„Nie pod zámkom, budeš sa môcť slobodne pohybovať po Domčeku aj po okolí, kým to nebude v rozpore s mojimi ostatnými požiadavkami. A áno, bohužiaľ. Zostaneš tu, až kým budeme veriť, že tvoja existencia mimo ochrannej bariéry nebude predstavovať nebezpečenstvo pre naše záujmy."

„Takže predsa len ide o vás, nie o mňa."

„Na tvojom bezpečí nám záleží tiež. Predsa len, temná strana je krvilačná a možno sa ti bude chcieť pomstiť. Posledné naše pravidlo je, aby si sa k ostatným obyvateľom Lastúrového domčeka správal s mimoriadnym rešpektom v každom prípade. Ak niektoré pravidlo porušíš alebo sa inak preukážeš ako nepriateľ, mrzí ma to, no budeme ťa musieť ponechať tvojmu osudu." Draco zachytil úškľabok na Ronovej tvári.