KRIK VO VETRE - Drarry

Kapitola 3.: Dobrý skutok Draca Malfoya

TW (mierne): krv 

Dracove dni v sídle Malfoyovcov sa tiahli pomaly a monotónne. Všetky, jeden za druhým, prichádzali a odchádzali v zeleno-čiernom šate. Trávil ich v učebni, kde si precvičoval kúzla a nové elixíry. Nedalo sa však povedať, že mu to išlo. Bez Snapea, jeho učiteľa, bolo stokrát náročnejšie pochopiť komplikované postupy a starodávne recepty. Už asi päť dní sa trápil nad Relaxírom, lektvarom, ktorý má za úlohu po ťažkej kúzelnej traume mierne upokojiť pacienta. Zvykne sa dávať obetiam kliatby Cruciatus, tým, čo práve zakúsili dych dementora a rôznym obetiam kúzelných bytostí.

Draco si presne spomínal na to, ako Relaxír chutil, keď mu ho mama so slzami na lícach liala do úst. Bol slaný, až mu z neho skrúcalo ústa a tŕpol mu jazyk. Ale pomohol mu.

Keďže smrťožrúti práve vtedy vo veľkom verbovali čarovné stvorenia, Draco usúdil, že Relaxír by sa mohol hodiť. Funguje totiž ako prevencia prípadného šialenstva a delíria, ktoré môže nasledovať po incidente s magickými bytosťami. Nikto mu ale nespomenul, že je tak náročné ho pripraviť. Roztavil už tri kotlíky!

Sedel na zemi, dláždenej krivými kameňmi, a hladil Armu po hlávke. Had sa mu tisol k ruke a spokojne privieral oči.

„Arma, ty sa správaš viac ako šteňa než ako had," vzdychol si. Armove oči sa v sekunde zamračili a had sa od neho odtiahol. Dokonca zasyčal.

Draco potriasol hlavou, uvedomujúc si svoj prešľap: „Nemyslím to zle."

Arma trochu pookrial, ale už sa nenechal hladkať po hlave.

Draco sa nešťastne pozeral na pozostatky kotlíka, z ktorých sa parilo na druhej strane miestnosti. Zosunul sa trochu nižšie po kamennej stene a odul pery.

„To je taká somarina," zahundral. Arma prikývol.

S ťažkosťami sa zdvihol a dal sa do upratovania vybuchnutých prísad.

„Nepomôžeš mi?" spýtal sa Draco svojho spoločníka. Arma mu vyplazil jazyk a zaliezol do jeho rukáva.

҉ ҉ ҉

„Draco? Draco!"

Učebňou sa rozliehal ťahavý ženský hlas a Draco počul, ako niekto beží dole točitými schodmi. Bola totiž v podzemí.

Draco sa zaprel o kolená a vstal od rozsypaných surovín, ktoré sa povaľovali po zemi. Otočil sa k vstupu do učebňe a napravil si golier. Arma opatrne vykukol von z rukáva a obzeral sa vôkol.

„Draco! Tu si!"

Dolu schodmi sa rútila kučeravá smrťožrútka s vyplašeným výrazom. Draco ju hneď spoznal – bola jeho teta Bellatrix. Zamračil sa. Bellatrix u Malfoyovcov nemala čo robiť, bola predsa verbovať stvorenia.

Niečo sa muselo pokaziť.

„Draco, musíš ísť hore, Travers je ranený!" vyhŕkla.

Draco zmätene naklonil hlavu. Travers? Čo robí v sídle? Smrťožrúti mali dojsť až zajtra. „Čo sa mu stalo?"

Bellatrix sa snažila lapiť dych: „No, rozzúril Hydru, takže všetko možné."

„Čo také?" Draco začínal panikáriť. Snáď od neho nechce pomoc?

„Rozsekaný trup, odtrhnutá ruka od zápästia, tečie mu hnedý hnis z očí, má penu okolo úst, nereaguje- Musíš pomôcť, Draco! Už je pri ňom Narcissa, ale tá nevie, čo si počať."

Draco otvoril oči dokorán v prekvapení. Pre Merlinovu bradu. Čo s ním má robiť? Doteraz liečil iba menšie rezné rany!

„Povedz im, nech mi ho sem donesú, tu mám všetko potrebné," povedal vystrašene.