KRIK VO VETRE - Drarry

Kapitola 10.: Život liečiteľa

TW: krv, implikované násilie

Dracovi doniesli domáci škriatkovia jedlo. Šlo o bravčový steak s brusnicovou omáčkou a zemiakovým pyré, dvakrát, aj s niekoľkými fľašami vody. Schytil svoj kufrík a zamieril do Potterovej cely, cestou sa mu z lákavej vône mäsa zbiehali sliny pod jazykom.

Ako schádzal točitým schodiskom, ovanul ho chladný vzduch podzemia a Draco si uvedomil, že Potterovi asi musí byť zima. Studené steny a prítmie tohto väzenia mu už boli dobre známe.

„Á, Malfoy," povedal Potter pomaly, oddeľujúc slabiky. Draco sa mu odzdravil kývnutím hlavy, absolútne bez výrazu.

Potter bol na tom hrozne. Jeho tvár vyzerala, akoby po nej niekto opakovane dupal, mal na nej škaredé krvavé šrámy, bijúce sa s chýbajúcou kožou – žeby popáleniny? Na perách a na nose mal zaschnutú krvavú škvrnu. Dracovi to pripadalo, akoby pil z nejakého krvavého jazera. Pravdepodobnejšie však bolo, že mu zlomili nos. Mal zažmúrené oči a skrčené obočie, občas prudko vydýchol. Potter trpel.

Predošlý návštevník Pottera vyzliekol tak, že teraz zostal len vo svojej spodnej bielizni, čo Draca vôbec nepotešilo. Sústredil sa na zranenia, no bolo ich toľko, že nevedel, kde začať. Potterov chrbát Alecto posiala ranami od biča – mohlo ich byť aj päťdesiat, prekrývali a točili sa okolo seba ako chápadlá medúzy. Okrem modrín a krvi mal Potter chrbát obliaty nejakou zelenou látkou, Draca najskôr napadlo, že to mohlo byť niečo liečivé, no to je pri smrťožrútoch takmer nereálne. Mohlo ísť o hocičo, od halucinogénnej drogy až po smrtiaci jed boli všetky možnosti v kurze.

A keď sa Draco pozrel na Pott- teda, na svojho pacienta, zrazu začal rozmýšľať o všetkých zraneniach, čo mohol mať vo vnútri tela. Roztrhané a zauzlené orgány, vnútorné krvácanie, jedy v tele, ktoré z Pottera spravia len čarodejníkovu poslušnú bábiku... možnosti boli otvorené a každá bola ešte strašnejšia, než tá predtým. Draco sa musel zhlboka nadýchnuť, aby sa upokojil. Jeho srdce bilo o preteky. Mal pred sebou veľkú úlohu, a nevedel, či ju dokáže vyriešiť. Položil jedlo na zem a na chvíľu premýšľal. Potom z kufríka vybral dlhú handru a ošetril ju tromi kúzlami: na vyčistenie od baktérií, na lokálne znecitlivenie nervov a na vysokú savosť vybranej látky. Rožtekom nasal kúsok zeleného svinstva (malo farbu a konzistenciu slizu a mierne zapáchalo, ako lak), a potom očarovanú handru priložil Potterovi na celý chrbát. Pomyslel si však, že asi bude potrebovať ešte jednu handru, lebo zelenej látky je veľa a Potterov chrbát je príliš široký.

„Potter, počuješ ma?"

„Hm," zamrmlal.

„Odsávam ti z rán to zelené svinstvo."

„Mh." Dlhšiu odpoveď Draco ani nečakal. Potter bol teraz v mukách a Draco nevedel prečo. To sa preňho stalo ešte väčšou motiváciou k liečeniu. Kým handra nasávala zelenú látku a ťažkla, Potterovo plytké dýchanie sa spomalilo. Keď bola handra plná, Draco ju prútikom nadniesol a uvalil na ňu zneškodňujúce zaklínadlo, ktoré zmenšuje účinky elixírov. To bolo náročné, lebo pracoval s dvoma kúzlami naraz: udržiaval Vingardium leviosa ľavou rukou a v pravej ruke s prútikom kázal látke, nech zníži svoju účinnosť. Potom látku poslal do odpadovej šachty. Vyrobil druhú handru s rovnakými účinkami, ale zdvojnásobil rýchlosť jej nasávania. Priložil ju na Potterov chrbát a behom ani nie piatich sekúnd bola plná zelenej látky až tak, že z rožtekov kvapkala na zem. Draco zdvihol obočia v prekvapení.

Na Potterovom chcrbáte už nevidel žiadne pozostatky tej zelenej veci, no to neznamenalo, že tam neboli. Vyrobil ešte jednu takúto handru a keď ju priložil na Potterov chrbát, nasiakla rovnakým množstvom látky, ako tá pred ňou. To už Dracovi prišlo zvláštne.