KRIK VO VETRE - Drarry

Kapitola 5.: Studené steny a krvavé podlahy

TW: V tejto kapitole sa už začína so spomínaním a opisovaním mučenia.

....

„Draco," prehovoril k nemu Temný pán, kráčajúc vpred s Dracom po jeho boku. „Počul som, že s Harrym Potterom ste sa počas vášho štúdia nikdy nemali veľmi radi."

„To je pravda, pane. Potterova prítomnosť ma vždy iritovala."

Draco a Temný pán prišli pred celu Harryho Pottera, zarastenú slizkými čiernymi koreňmi, ktoré sa po ich príchode stiahli k stene. Odhalili ťažké, tepané dvere.

Draco si utrel spotené ruky o čierne nohavice. Temný pán si jeho gesto všimol a uprene sa mu zahľadel do očí. Chvíľu Draca prepaľoval pohľadom.

„Si najmladším smrťožrútom a preto nesieš vysoký potenciál vo vojne i po nej," zasyčal, približujúc svoju tvár k Dracovej.

„Avšak na jeho rozvinutie musíš mať tie správne podmienky. Také podmienky, čo ti dovoľujú pracovať na svojej odvahe a na svojom odhodlaní k boju. Draco, viem si ťa predstaviť ako jedného z majestátnych vodcov čarodejníckeho sveta, ale to nikdy nebude tvojou budúcnosťou, ak sa teraz nestaneš silným."

Draco sa od svojho pána podvedome odťahoval. Vyschlo mu v ústach. Vodca čarodejníckeho sveta. Potenciál.

Budúcnosť. Presne takúto budúcnosť by si preňho prial otec. Priam by zošalel šťastím a pýchou, ak by počul slová Temného pána.

„Čo odo mňa žiadate?"

„To je jednoduché, milý Draco. Dokáž mi svoju oddanosť. Dokáž, že nenávidíš Harryho Pottera a všetko s ním spojené. Dokáž, že v sebe máš silu a odhodlanie. Keď ty sám uvidíš, že vieš ubližovať a ničiť, už s tým nikdy neprestaneš. Sprav z iritácie nenávisť a z nenávisti kliatbu, a potom sa ti otvorí cesta k sláve, dláždená zlatom a kosťami svojich nepriateľov."

Dracovi sa páčila predstava cesty k sláve. Páčila sa mu predstava ľudí, čo by ho obdivovali za jeho odhodlanie a jeho silu, páčila sa mu predstava moci. Ale i tak cítil, že niečo na takej sláve nie je správne.

Temný pán mal ale pravdu. Draco nikdy nebol dosť silný a odvážny. Už ako dieťa sa radšej bežal skryť než čeliť svojim problémom.

Možno jeho strach zmizne, keď si navykne na ničenie a nenávisť. Krôčik po krôčku sa z neho stane smrťožrút, ktorým smrť, bolesť, ani zabíjanie nepohne. Jeho otec bude pyšný.

Sprav z iritácie nenávisť a z nenávisti kliatbu.

Má ublížiť Harrymu Potterovi.

„Áno, pane."

Temný pán prikývol. Jeho tvár zostala chladná a kamenná, keď otváral dvere s olovenými detailmi.

Za nimi sa rozprestierala dlhá chodba s vysokými stenami. Na strope a pri stenách bola nazbieraná zelenkavá para, ktorá sa prevaľovala ako nespokojné zviera. Keď Draco s Temným pánom vošli do miestnosti, stiahla sa, dovoľujúc dvojici prechod chodbou.

V ďalšej miestnosti, úzkej s veľmi nízkym stropom, boli v stenách stovky drobných dvierok. V nich sa skrývali lietajúce disky s ostňami, ktoré by Draca a Temného pána naháňali, ak by patrili pod nepriateľskú stranu. Izba bola tak stiestnená, že Draco si nevedel predstaviť, ako by niekto mohol prežiť takýto útok. Nebolo kam ujsť.

Dvere na konci sa im samé otvorili. Cudzinci by však na otvorenie museli použiť jeden špeciálny disk, ktorý by vložili do kľúčovej dierky.

Za dverami bola veľká sála s dlaždicami s rôznymi pokrútenými znakmi. Išlo o starodávny prepis parselčiny, ktorý vymyslel Salazar Slizolin. Keď ste stúpili na znaky, ktoré nenasledovali v poradí v Slizolinovom Pokriku čarodejníkov, prepadli ste sa do žalárov. Dracovi však bolo dovolené prejsť.