"Elise!"zakričal Nathan a pribehol k nej. Michelle strieľala jeden šíp za druhým a Jay sa k nej pripojil so svojím lukom.Nathan sa sklonil k Elise a zdvihol ju do náručia. Medzitým Jay a Michelle démona zabili." Je v poriadku?"spýtala sa Michelle. "Potrebuje ošetriť ale to zvládneme. Ideme k nám."odpovedal Nathan a Jay prikývol.
Elise pomaly otvorila oči a hlava ju príšerne bolela. Zistila že je v malej na bielo vymaľovanej izbe v ktorej bola len posteľ,nočný stolík,skriňa a dvoje dvere.Rozhodla sa pomaly posadiť keď v tom sa otvorili dvere a dnu vošiel Nathan."Tak ty už si hore?"spýtal sa so svojim typickým úškrnom."Kde som? A kde je Michelle? A čo tu robíš ty?" Vyhrkla Elise všetko čo ju práve napadlo. "Michelle je s Jayom a ste u mňa doma.Moja mama ti posiela toto vraj to máš vypiť." Povedal a podal jej hrnček niečoho čo voňalo ako bylinkový čaj. "Vďaka." povedala Elise a hrnček si od neho opatrne zobrala.
Michelle sedela na malej terase v kresle. Ranné lúče na jej tváry ju upokojovali. V tom sa otvorili dvere. Michelle sa strhla. "Pokoj to som iba ja" usmial sa Jay a podal jej čaj. "Vďaka" odpovedala a odpila si. "Nieje ti zima? Ešte je chladno." spýtal sa Jay. "Nie" pokrútila hlavou Michelle a snažila sa netriasť. Mala na sebe len strážcovské nohavice a tielko. Teplomer ukazoval 15°. "Mňa neoklameš" uškrnul sa Jay a skôr než stihla Michelle namietať vbehol do domu. Zachvíľku sa vrátil s dekou a zakryl ňou Michelle. "Ďakujem" povedala Michelle a pritiahla si deku tesnejšie k telu. Deka príjemne hriala. Michelle položila svoj čaj na stôl a pozrela sa na Jaya ktorý si všimol jej pohľadu a usmial sa. Na slnku vyzerali jeho oči ešte modrejšie a Michelle sa pristihla ako ich pozoruje a Jay ju pri tom pozoroval s jemným úsmevom. Rýchlo sa otočila. "Hm takže... ty tu bývaš?" spýtala sa. "Nie vlastne bývam tam" povedal a ukázal na vedľajší dom. Michelle si všimla že v plote ktorý oddeľoval obe záhrady bola malá bránka."Tu býva Nathanova rodina."dodal. "Musí ti to pripadať zvláštne že dve rodiny strážcov na ktorých už svet zabudol žijú vedľa seba."pokračoval."Nie to je v poriadku nemusíš nič vysvetľovať." povedala Michelle. "Máš pravdu na to bude ešte času dosť." povedal."Teda dúfam."dodal a pozeral sa pritom Michelle do očí. "Určite" odpovedala mu Michelle a on sa na ňu usmial. Michelle sa cítila zvláštne. Nikdy nestretla chlapca v jej veku ktorý by sa k nej správal tak ako Jay. Mala kopu chlapcov ale každému šlo len o jej zovňajšok. "Nechceš sa prejsť?"opýtal sa Jay a vytrhol ju tým z myšlienok. "Jasné" odpovedala Michelle a dala zo seba dole deku. Keď kráčali cez záhradu smerom k bránke v plote Michelle pozorovala prebúdzajúce sa kvety a započúvala sa do štebotu vtákov. "Poď niečo ti ukážem" povedal Jay a chytil ju za ruku. Michelle to prekvapilo ale nechala svoju ruku v tej jeho ktorá bola oproti jej ruke príjemne teplá. Jayov dotyk ju príjemne hrial.Všimla si že Jay sa usmieva a nemohla si pomôcť ale ona sa usmievala tiež.Ako kráčali Michelle si uvedomila že Jayova aj Nathanova záhrada sú obrovské. Na samom konci Jayovej záhradu stál veľký sklenník. Vošli dnu,vzduch bol vlhký a tažký a Michelle cítila silnú vôňu kvetov. Všade bolo plno exotických rastlín a byliniek. Jay ju zaviedol k hojdačke ktorá bola dosť široká pre nich oboch a bola zavesená zo stropu. "Chodievam tu premýšlať. Mám to tu rád." povedal Jay. "Je to tu fakt čarovné" odpovedala mu Michelle s úsmevom a sadla si na hojdačku. Jay na okamih zaváhal ale napokon sa posadil k nej. Sedeli tesne vedľa seba takže sa dotýkali ramenami. Michelle sa pozrela na jeho ruku na ktorej bol rodinný prsteň. Musí pochádzať z významného rodu. Takéto prstene majú iba naozaj veľké rody strážcov napadlo Michelle. "Takže Contovová? " opýtal sa Jay. Michelle sa mu prekvapene pozrela do tváre. Stále sa usmieval. "O-odkiaľ to vieš?"spýtala sa. "Tvoj prsteň."odpovedal a dotkol sa jej ruky na ktorej aj ona mala prsteň jej rodu. "Ah aha... ty poznáš moju rodinu?"spýtala sa. " Ja nie ale moji rodičia mi o tvojej rodine rozprávali. Aj o Whitelightovcoch."povedal. "A ako sa voláš ty? Aj ty máš prsteň ale nepoznávam ktorému rodu patrí."povedala Michelle a ukázala na jeho ruku. Jay sa len usmial. "Mali by sme ísť"povedal napokon. Postavil sa a znova chytil Michelle za ruku. Tá prudko vstala ale neudržala rovnováhu a spadla dopredu. Jay ju zachytil a ocitli sa tvárou v tvár. Michelle cítila jeho teplý dych ktorý ju jemne šteklil na tvári. "Mrzí ma to ale naozaj musíme ísť." Zašepkal Jay a odtiahol sa. Nepúštal však jej ruku a spoločne vyšli zo sklenníka."Musím ísť za Michelle!"povedala Elise a prudko vstala z postele ale zatočila sa jej hlava takže si musela sadnúť. Nathan to pozoroval opretý o stenu a uškrňal sa aj keď Elise sa zdalo že v jeho očiach zazrela obavy. "Je s Jayom ale to som ti už vravel ale očividne ti treba veci často opakovať"povedal Nathan.Elise sa na neho naštvane pozrela. Uvidela svoju zbroj na stolíku vedľa postele. Natiahla sa po ňu a zobrala si ju k sebe. "Kúpelňa je tadial." Povedal Nathan a ukázal na druhé dvere. "Alebo ti treba mapu?" opýtal sa. Elise sa rozhodla jeho komentár ignorovať a skúsila sa znova postaviť. Urobila pár krokov ale jej nohy ju zradili a ona padla na kolená. "Elise!" priskočil k nej Nathan a zodvihol ju zo zeme."Odnesiem ťa do postele." povedal a po jeho uštipačnosti už nebolo ani stopy. "Stavím sa že si chcel dodať že iné dievčatá by za to dali čokoľvek" povedala Elise sarkasticky a zdvihla obočie. "Hm asi máš pravdu." zasmial sa a položil ju na posteľ. Elise nachvíľu zavrela oči aby zastavila ten nepríjemný závrat. Keď ich otvorila zistila že ju Nathan pozoruje. Rýchlo sa otočil a poškrábal sa na krku.To Elise pripomenulo prívesok ktorý našla v parku. Natiahla sa k stolíku po svoje nohavice. Z vrecka vytiahla prívesok a podala ho Nathanovi."Myslím že je tvoj. Našla som ho v parku keď ste odišli."povedala.Nathan sa poň natiahol a chytil pritom jej ruku. Elise sa zdalo že ju držal o pár sekúnd dlhšie ako bolo nutné."Vďaka. Myslel som že som ho stratil." povedal Nathan a usmial sa. Otvorili sa dvere a Nathan mal opäť svoj typický úškrn. Dnu vbehol malý chlapec a rozbehol sa k Nathanovi ale keď zbadal Elise zastavil sa a ostal nehybne stáť."Neboj sa Max. To je Elise." povedal mu nežne Nathan a zodvihol ho na ruky. "Ona je chorá?" spýtal sa Max a zvedavo pozoroval Elise. "Nie ona je len unavená tak si musí poležať."odpovedal mu Nathan. Elise napadlo že to je prvý krát čo vidí Nathana takto sa správať. "Elise toto je môj brat Max. Má 4 roky." povedal jej Nathan.Elise sa usmiala."Ahoj Max. Nemusíš sa ma báť." povedala Maxovi. Nathan položil Maxa na zem."Ahoj Elise. Ja sa už idem hrať tak keď nebudeš unavená ukážem ti svoje autá."povedal Max a vybehol z izby. Nathan si s úsmevom sadol na posteľ. Elise sa posadila takže boli len kúsok od seba. Cítila jeho vôňu a pozorovala jeho zeleno-modré oči. Nathan jej odhrnul prameň vlasov z tváre. A naklonil sa k nej bližšie.Zrazu sa prudko odtiahol. "Idem povedať Michelle že už si hore."povedal a vybehol z izby. Elise ho len nechápavo pozorovala ako beží preč. Michelle a Jay už boli takmer pri terase keď Nathan vybehol z dverí. "Elise je už hore. Choď za ňou." povedal smerom k Michelle a rýchlym krokom pokračoval preč do záhrady. Jay sa za ním obzrel a vypadal prekvapene. "Fajn tak ja idem.Vďaka za deku aj za prechádzku." povedala Michelle a išla dnu."Michelle" zakričal za ňou Jay."Nightshade" povedal a usmial sa na ňu."Volám sa Nightshade."
