Klub utečencov

Mutanti

Fakľou, ktorú som niesla som sa silou mocou snažila nič nepodpáliť. Stromy tu rástli tak nahusto, že cez nich neprenikalo takmer žiadne svetlo. K tomu mám dojem, že je noc. Ach doriti. Som celá doštípaná od všetkého toho hmyzu. Podnebie sa bleskovo zmenilo zo Severského chladného na tropické. Sem tam sme začuli šuchot. Vždy som sa pritom strhla a Tom silnejšie zovrel moju dlaň. 

Strhla som sa zo spánku na Alanov výkrik. Mutanti. Vstala som rýchlosťou blesku a obzrela sa. Videla som rýchly pohyb, mihajúce sa tiene. Ktosi vykríkol. Potom som zacítila, ako ma niekto zozadu chytil. Chcela som sa brániť, no len som  zacítila omamnú vôňu. A...

Strašne ma bolí hlava. Uvedomila som si to ako úplne prvé, ešte než som otvorila oči. Ako druhé som si uvedomila, že som k niečomu priviazaná. Otvorila som oči. Bola som v niečom, čo možno pripomínalo... trónnu sálu? Bol tu veľký trón a stáli tu stráže. Pozrela som sa poriadne. Boli to mutanti. Neprišlo mi možné vytvoriť niečo takéto. Boli to miešanci ľudí a zvierat. Jedenému mužovi namiesto rúk vyrastali z chrbta netopierie krídla a namiesto nôh mal len pazúry. Bola som priviazaná k stĺpu spolu s ostatnými. Nenápadne som sa snažila kohokoľvek zobudiť. Vedľa mňa visela v povrazoch Amber. Z druhej strany Chris. Zacítila som, ako sa Amber preberá. Potiahla za lano, ktorým sme boli spoločne spútané a ja som sa najlepšie, ako som dokázla otočila ku nej. ,,Kde sme, čo myslíš?" zašepkala som. ,,Toto bude miesto, odkiaľ vládne ich kráľovná. Študovala som mutantov. Každého, koho nájdu v ich lese zajmú, a potom každého z nich súdia. Jednotlivo. Ak si všimnú zbrane, sme v riti. A dávaj si pozor na tvoju protézu..." Amber nestihla dopovedať, lebo cez oblúkový priechod vošla, alebo respektíve sa priplazila žena. Okolo hlavy mala korunu. Namiesto nôh hadí chvost, ktorý mal asi päť metrov. Strašne majetnícky a povýšene si sadla na trón. ,,Priveďte zajatcov," povedala. Jej ľadový hlas mi prebehol telom. Sálala z nej čistá autorita a jej slová neprijímali akékoľvek námietky. Jeden zo strážcov s telom pavúka sa pohol smerom k nám. Jednou z nôh presekol lano, ktoré nás držalo pokope hore tak, že som sa nohami ledva dotýkala zeme a my sme sa zrútili na zem. Ruplo mi v kolene, ale snaila som si nevšímať bolesť, ktorá mi vystrelila do tela. Väčšinu z nás to prebudilo, Toma som nevidela. Och, bože, nech je pre všetko na tomto debilnom svete v poriadku. Ruky som mala spútané za sebou, no vďaka maličkej čepeli v palci mojej protézy som sa lán rýchlo zbavila. Na druhej strane stĺpu som zbadala Tomovo telo. Preberal sa. Striasla som z rúk zvyšky lana a ponáhľala sa k nemu. Keď som k nemu prišla, posadil sa. Vrhla som sa k nemu. ,,Si v poriadku?" Prikývol, hoci som mu moc neverila. Strážca vzal jedného zo skautov. Ten sa vzpieral, kričal a jeho život bol ukončený vo chvíli, keď tá Hadica mávla rukou. Nachvíľu mi zamrzlo srdce aj mozog. Zabila ho ako nepotrebný hmyz. Videla som, ako Chris zaťal zuby. Vstala som. Už nikto iný tu neumrie. Nedoviedli sme ich predsa na smrť. Podišla som k trónu. Hoci sedela, prevyšovala ma aspoň o dve hlavy. ,,Iza...nie..." začula som Chrisa, ale neposlúchala som ho. Zastala som pred ňou a sklonila sa až k zemi. ,,Vaše veličenstvo..." začala som, no ona ma odbila. ,,Ach, to ja poznám. Chceš si lichôtkami zabezpečiť bezpečie..." Zdvihla som o trochu zrak. ,,Nie, to nie. Prišla som vás požiadať o pomoc

*Noo ľudiaaaa mali tu zomrieť nejakí ľudia, ale nakoniec som si povedala, že nabudúce. A keďže všetci chceme, aby sa klub stal populárnym, dajte to čítať aj kamarátom a majte sa!