Hrala som sa na poli v Katene.
Nie, zase ten sen! Pokúšala som sa zobudiť, ale nedalo sa.
V rukách som mala handrovú bábiku. Bola to moja obľúbená. Mohla som mať asi štyri alebo päť rokov. Ku mne si sadol na zem Chris. To boli ešte časy, keď sa so mnou hrával. ,,Izik?" Tak ma už veľmi dávno nik nenazval. Tak ma volal len on. ,,Vieš, sú nejaké veci, ktoré ti raz musí niekto povedať. Ide o to... ide o to, že môj ocko nie je aj tvojím ockom. Náš ocko nie je tvoj ocko, vieš? Ale ľúbi ťa, veľmi, veľmi!" Dívala som sa naňho. Vtedy mi ani len nenapadlo, že by otec nemohol byť mojím otcom. Ale moc som sa tým nezaoberala, lebo mi Chris povedal, že ma ľúbi.
Scéna sa zmenila. Videla som človeka v kabáte odchádzať po ceste od nášho domu. V ruke mal kufor a ani sa neobzrel. Bol to človek, ktorému som celý dovtedajší život hovorila ,,oci". Rozbehla som sa za ním, no mama ma vzala dnu. Bola som smutná. Otec sa už nikdy nevrátil. Ostali sme len my traja. Chris a mama boli celý môj svet a urobila by som pre nich čokoľvek. Bolo to tak kým neodišiel aj on.
Bolo to o štyri roky neskôr. Povedal mi, že odchádza. Videla som ako odchádza, no potom sa čosi zmenilo. Videla som svet Chrisovými očami. Vkladal čosi do zásuvky stola. Bol to papier. Na ňom bolo moje meno. Potom odišiel.
*Ľudkovia, sry, že som tak dlho nič nevydala, nemala som absolútne nápady. Okej, táto kapitola odštartuje trocha väčší dej príbehu, ak chcete spojlry, pýtajte sa ZarzaChan, ktorá mi dneska celkom helpla s príbehom. Veľké díki! a samozrejme veľké díki aj vám za všetky voty, komenty, sledovanie.
mam vas rada, papaaaaa
ESTÁS LEYENDO
Klub utečencov
AcciónZabila som grófa. Zhnila by som vo väzení. Teraz som v Klube utečencov. Najobávanejšom gangu Severu. Avšak to, kto skutočne som, to čo sa predo mnou snažil zakryť celý svet pláva na povrch. Nie som si istá, či to chcem vedieť. Ale... v blížiacej sa...
