Klub utečencov

Alan

Naraz sme sa otočili za tým zvukom. Neviem, kto kričal, ale neznelo to dobre. Čo ak je zranený, alebo ešte horšie, už mŕtvy? Vymanila som sa z Tomovho zovretia a najopatrnejšie ako sa dalo som sa rozbehla cez vybuchujúci tábor. Potkýnala som sa na popadaných kolíkoch a tyčkách, polien z ohnísk. Hneď vedľa mňa vybuchol gejzír ďalšie vody. Odskočila som, ale neskoro. prostredník, prsteník, malíček, pol dlane a predlaktie pravej ruky zasiahol gejzír pretrvávajúcej vody. Skríkla som od bolesti a prekvapenia zároveň. Raz, keď som mala asi tri roky a všetko bolo ešte perfektné, chcela som vyliezť na kuchynskú linku aby som mame ,,pomohla" s varením. Na sporáku vtedy hrniec s vodou na cestoviny. Mama si akurát umývala ruky a nevšimla si ma. Tak som na seba prevrhol hrniec s vriacou vodou, ale to skončilo oveľa horšie ale mama si to rýchlo odtiahla, takže som nedostala šup rovno pár vody na hlavu, ale schytala to len kvapky Bolelo to ale bolo oveľa viac ​som si ruku a vzápätí ju pustila, lebo to bolo ešte horšie Kov bol síce chladný, ale nebol v takom cite zuby, aby som od bolesti nevykríkla, ale prehltla som ich A viedol ma obratne k miestu, pretože bolo počuť výkrik. 

Dobehli sme na miesto. Na zemi tam ležal Alan. Strašne krvácal z brucha a nohy a mal na celom tele škaredé obareniny. Sai sedel vedľa neho a brucho mu obmotával starým obväzom s roztiahnutými očkami. Po tvári sa mu kotúľali slzy a niečo mumlal zastretým hlasom. Ale obväz krvácanie nezastavoval. Rukou som si zakryla ústa. V očiach ma zaštípali slzy. Zabudla som na popáleninu, ktorá ešte pred chvíľou tak bola. Ruku som vytiahla z vrecka a omylom som pritom praskla niekoľko pľuzgierov, ktorým sa mi to podarilo. Alan. Kľakla som si k nemu z druhej strany ako Sai a prezrela si jeho zranenie. Brucho mal asi prepichnuté skrz na skrz av rane bolo vidieť črevá. neprišlo mi z toho zle pravdepodobne preto, že som raz zabodla nôž jednému týpkovi do tváre. Tvár a hruď mal obarenú a dýchal veľmi plytko a nepravidelne. Sai preňho robil čo mohol, plakal. Ja tiež, ale nevedela som, čo robiť. Som vrahyňa, nie liečiteľka. Tak som len pritlačila ruku na ranu, no vedela som, že to nepomôže. Sai nariekal, plakal, prosil a zároveň sledoval, ako sa z jeho brata pomaly ale isto vytráca život. Počula som, že Tom sa niekam rozbehol, no neotočila som sa za ním. O chvíľu sa vrátila so ženou od mutantov, ktorá telo ako krokodiel ale hlavu a horné končatiny mala viac-menej ľudské. Cez plece mala prehodenú tašku, z ktorej začali vyberať kadejaké bylinky, mastičky, odvary a obväzy. Liečiteľka. Od radosti a nádeje mi poskočilo srdce. Okamžite sa dostavila k Alanovi. Cez premočené zakrvavené obväzy mu začali natierať rany mastičkami. Potom na ranu na bruchu pritlačila čosi ako lišajník a obviazala. Pozrela sa na obareniny a nespokojne zamrmlala. No pustila sa do liečenia. Od radosti som mala chuť Toma vyobjímať a vybozkávať, čo som aj urobila.  

Doterigal sa k nám Sai. Oči mal červené od plaču a zviezol sa ku mne na zem. Znova sa rozplakal. Jemne som ho objala jednou rukou, lebo tá druhá už ma zase čertovsky bolela. Tom si sadol u mňa z pravej strany a jemne vzal moju zranenú ruku. Sykla som a pozrela sa naňho. Tom sa na mňa starostlivo zamračil. 

Keď liečiteľka skončila s Alanom, ten dýchal pravidelne, už nekrvácal a obarené miesta mali obviazané. Čo bolo celkom vtipné, pretože malo obviazanú polovicu tváre. Sai si k nemu sadol a držal ho za ruku, aj keď Alan to asi nevnímal. Asi dostal nejaké lieky na španielsko. Liečiteľka sa presunula ku mne a ruku mi natrela nejakou mastičkou. Potom mi obviazala každý obarený prst zvlášť a nakoniec ich zviazala k sebe. Obviazala mi aj dlaň a zápästie. Tom vyzeral spokojný. ,,Strašne som sa o Alana bál," priznal potichu. ,,To aj ja. Neviem čo by bolo tak Saiom ak by..." Nedopovedala som. Videla som, Tom stlačil ruku, ale necítila som to. Pretože necítim na ľavej ruke nič. Len ju viem vládať. Oprela som sa pomaly o Tomove plece. ,,Izi?" ,,Hm?" Tom ma pobozkal na temeno hlavy ale nepovedal už nič. 

*Ľudze, ciaoooooooo. ako prazdninujece? Je tu po dlhočiznom čase zaš nový dieeeeeeeeeeeeeeeel. dúfam, že ste si ho užili. Stale rozmyšľam, či Alana nechať žiť alebo ho zabiť, aby bola sranda :) 

No takže asi všetko. Papa. A dajce mi sem votik. papaaaaaaaaaaaaaaaaaa :)