Východniarska láska

4.

Tamara Dankovičová bola takmer identické dvojvaječné dvojča Tatiany. Prišla na svet ako prvá, Táňa ju nasledovala až o hodinu neskôr. Aj ona bola veľmi dobrým dievčaťom, bola prekrásna, skromná, milá, nežná a dobrosrdečná, jej sa podarilo nájsť pravú lásku. Nešlo jej o majetky, peniaze a luxus, ale o lásku a založenie vlastnej rodiny. Vždy stála pri svojej sestre, mala ju veľmi rada a verila, že raz sa jej podarí nájsť toho pravého. Obe sestry mali výborný súrodenecký vzťah a rodičia z nich vychovali dobrých ľudí.

Poznala sa aj s Magdalénou, bola to jej dobrá kamarátka, najradšej však mala bývalú spolužiačku Máriu Mikulovú z Medzian, ktorá bola v piatom a šiestom ročníku terčom šikany, ona sa jej zastávala. Kvôli šikane musela prestúpiť na ZŠ vo Veľkom Šariši, kde navštevovala posledné tri ročníky. Spoločne so svojou sestrou a druhou kamarátkou jej pomáhali, pretože Maruška a jej rodina mali ťažký život, jej mama pani Daniela Harčaríková Mikulová si prešla nešťastnými manželstvami, dvakrát sa rozviedla a rodina musela vyžiť z jej minimálnej mzdy a prídavkov, bola sama na tri dcéry a peňazí mali málo. Mikulovci sa raz dokonca od Majkiných kamarátok dočkali neočakávanej materiálnej pomoci v podobe nepotrebných hračiek a detského oblečenia, za čo im boli nesmierne vďačné. Dnes je Mária úspešnou lekárkou, vyštudovala medicínu a pôsobí v istej bratislavskej nemocnici ako gynekologička. Na kamarátky nezabudla, vždy si na ne nájde čas a napíše im alebo im zavolá. Aj ona si našla pravú lásku, jej vyvolený je Rusín z Medzilaboriec, volá sa Samuel Hudák a pracuje ako lesný robotník v okolí Bratislavy. Svoju manželku nadovšetko miluje a je jej verný, ona jeho taktiež.
Späť ale ku Tamare.

V čase, kedy sa Táňa a Stano dali dokopy, už bola šťastne zaľúbená aj Tamara. Jej milý sa volal Marián Seman a pochádzal z Keľemeša (Ľubotíc). Majko bol úžasný človek, ktorý mal podobné atribúty ako Stanko, bol skromný, pracovitý, čestný a vtipný. Tamaru si veľmi vážil a úprimne ju miloval, plánovali spoločnú budúcnosť. Aj ona sa k nemu správala veľmi milo a úprimne ho ľúbila. Maroško, ako ho všetci volali, si rozumel aj s Táňou a Magdou a ich partnermi. Maťo si občas z neho robil srandu, že keď sa ožral, tak bol rozbitý jak Maroškova kosačka (prevzal to od Miňa Demoviča z Profesionálov), alebo mu rozprával hlášky z Dana Dreva, napríklad: "Maroš, ty si honíš?!", ale on to pochopil a smial sa na tom ako divý, pretože Dano Drevo bola jeho obľúbená paródia. Oni sa tak navzájom podpichovali zo srandy. Maroš bol však celkovo utiahnutý, najradšej pobýval v svojej izbe a počúval staré československé evergreeny, Repete, Senzus a rusínske a šarišské ľudovky, naopak rap a súčasný pop neznášal.

V živote to Majo nemal ľahké, bol šikanovaný na ZŠ aj na pracovisku, trápil sa s psychickými problémami. Mysleli si o ňom, že je homosexuál, pritom to vôbec nebola pravda, bol to heterosexuál jak repa. Aj z jeho chudoby sa smiali, napríklad ak bohatší spolužiaci mali novú značkovú vetrovku, Maroš mal iba vetrovku od Vietnamca, pretože jeho otec si nemohol dovoliť Adidas alebo Nike, bol to obyčajný stavebný roboš. Veľmi ťažko to znášal, jedinou oporou v škole mu boli dvaja týpci z iných tried, jeden bol Róm Toňo Dužda zo Starej tehelne a druhý bol Damián Kožár, ktorý býval na rovnakej ulici (inak tento chlapec je viac-menej menovec Magdinej mamy, avšak nie príbuzný, pani Viera Vulganová sa za slobodna volala Kožárová). Na SOŠ stavebnej už Maroša nešikanovali, tam sa cítil celkom dobre, aj výučný list získal po 3 rokoch a išiel makať na stavbu ako murár. V prvej práci sa ešte cítil relatívne v pohode, akonáhle však po piatich rokoch odišiel do inej firmy, tam sa stretával so šikanou a mal neskutočne drzého šéfa. Ani vo vzťahoch nemal šťastie, dievčatá ho nechceli najmä kvôli jeho výzoru a utiahnutosti, stretol sa aj s ohováraním. Marián bol introvert s pivným bruchom. Rád si vypil, ale s mierou, hoci sa neraz fajne ožral, napríklad keď ho nechala frajerka.

Jedného krásneho letného večera sa ale zoznámil s Tamarou, ktorá sa mu veľmi páčila, spoznali sa na jednom gadžibale v Raslaviciach. To bolo tak, že keď raslavicke hudaci vyhrávali, tak si všimol, že v kúte sama sedí jedna krásna dievka s vlnitými vlasmi, ktorá nemá s kým tancovať, bola to práve Tamara. Maroško ju oslovil, spýtal sa, či smie prosiť, ona povedala, že hej a tak sa fajne vytancovali obaja aj si pospevovali: "Široke je raslavicke poľo, široke je raslavicke poľo, po ňim chodzi pocešeňe mojo, po ňim chodzi pocešeňe mojo..." No a potom sa rozprávali o rôznych témach, ona ho potom predstavila svojej kamoške Terezke a jej frajerovi Ďurimu z Raslavíc. Maroška veľmi vzrušovalo, keď mu Tamarka povedala, že je z dvojičiek a chcel ju bližšie spoznať, čo sa aj stalo. Veľmi sa mu na nej páčilo, že nie je zlatokopka a nerieši, či je jej partner chudobný ako kostolná myš alebo bohatý ako Elon Musk, záleží jej na láske. Maroš bol chudobný, ale milý a pozorný. Vo vzťahu si pomáhali a podporovali sa. Veľmi sa tešil, kedy si ju vezme za ženu a spolu si urobia detičky, ktoré by potom s láskou vychovávali.

Tak sa z toho vyvinula veľká láska, ktorá trvala štyri roky. Neskončila sa svadbou ani rozchodom, ale tragédiou a to pre oboch zaľúbencov...