Pán Jozef sa po svadbe svojej dcéry liečil na Prednej Hore. Na začiatku liečby si však opäť neodpustil alkoholický exces, prišiel do liečebne s alkoholom v krvi (dal si dva piva a dva borovičky), na čo ho rázne upozornila pracovníčka liečebne. On sa však nedal a odvetil jej: „Na odtučňovaciu kúru sa snáď chodí chudý?" Túto hlášku vyslovil Miki Hric na jednom vystúpení a Jožovi sa očividne zapáčila. Po niekoľkých mesiacoch sa pán Dankovič úspešne vyliečil, dnes abstinuje. Miesto paľenky si radšej ulieva zázvor a miesto piva pije radšej vodu, kofolu alebo čaj.
Jedného letného dňa sa Táňa vybrala za Magdou do jej bytu, aby jej zablahoželala k meninám. Táňa bola veľmi šťastná a nesmierne bola vďačná Magde za pomoc jej otcovi v boji so závislosťou. Ona jej povedala, že pre ňu urobí všetko, aj život by za ňu položila. Táňa si to veľmi cení, tiež by pre Magdu urobila hocičo, aj poslednú košeľu by jej dala. A keďže v ten deň, keď sa spolu stretli a rozprávali na túto tému, mala Magda meniny, tak jej z vďačnosti objednala tričko a nášivky Slotovej jednotky ako meninový darček. Chcela jej aj vrátiť peniaze, ktoré išli na Jožkove protialkoholické liečenie, Magda to však odmietla prijať, pretože ona to nechcela spraviť pre peniaze, ale pre dobro rodiny. Každopádne darček v podobe SPJ merchu ju veľmi potešil, urobil jej omnoho väčšiu radosť ako šminky, doplnky alebo nová kabelka, pretože Slota memes ju veľmi bavia. Bola z toho celá šaľena a od toho dojatia objala Táňu. Potom si spoločne vypeckovali ľudovky, porozprávali si vtipy, pustili si Monsterovcov, Pomáhajbo, Dana Dreva, Bitku o zaľubovu a Pimp maj rajt s Negrzibitom (moravská paródia) a poriadne si od srdca zanadávali na influencerky, OF pobehlice, politikov, sereblity, úchylákov onanujúcich vo vlaku nad mladými dievčatami a inú svoloč, ktorú by mal odsudzovať každý normálny človek.
Koncom augusta 2023 však prišla ako blesk z jasného neba tragická novina. Tamara Dankovičová tragicky zahynula pri autonehode spoločne so svojou dobrou kamarátkou Zuzanou Birošovou na ceste medzi Gregorovcami a Veľkým Šarišom. Zuzka sedela za volantom a išla príliš rýchlo, dostala hodiny na mokrej vozovke a auto skončilo prevrátené na streche. Zuzka bola na mieste mŕtva a Tamara skonala v prešovskej nemocnici o dve hodiny neskôr.
Ukázalo sa, že to Zuzkine auto, ten starý Ford Ka kúpený za tristo evri bruselských, bolo v mizernom technickom stave a nehodu zapríčinilo zlyhanie bŕzd. Bola to obrovská rana pre rodiny oboch dievčat a táto rana sa už nikdy nezahojí. Niet väčšej tragédie ako smrť mladého človeka. Obe baby mali iba 26 rokov, boli ešte mladé a plné vízií do budúcnosti, Tamarka sa plánovala nasledujúci rok vydať za Maroška a Zuzka sa chcela vydať za svojho priateľa Zdenka Vargu. Boli to úžasné dobrosrdečné dievčatá, česť ich pamiatke.
Na mieste nehody bol neskôr osadený malý drevený kríž.
O tri dni neskôr bola Zuzka pochovaná na šarišskom cintoríne a na pohreb boli pozvaní aj Dankovičovci. Nešťastný Zuzkin otec pán Štefan Biroš mal výčitky svedomia, keď si kúpila to auto dva mesiace predtým, už vtedy bol zhrozený z toho auta a vyčítal jej, aký šrot to ona kúpila. V onen osudný večer ju presviedčal, aby nesadala do auta a aby radšej išla autobusom alebo taxíkom, ona sa však nedala a išla tým šrotom. Na pohrebe lamentoval: "Čom sebe moja Zuzanka ňedala dohovoric a išla totim džadom na zabavu? Mal ja teho džada vžac, rozdzigac, šmaric do šrotu a kupic jej dajaki normalni motor!" O nič menej nesmútil ani pán Dankovič. Tentokrát bez alkoholu. Pánovi Birošovi vraví: "Vi f tim ňesce sam pan Biroš, aľe co už zrobime, horša vec jak prisc o dzeci še nam ňemohla stac..." Po týchto slovách si zdrvení otcovia vyjadrili úprimnú sústrasť.
Nasledujúci deň sa uskutočnila posledná rozlúčka s Tamarou v Michaľanoch. Dorazili na ňu aj Birošovci a taktiež Tamarin zdrvený priateľ Marián Seman. Aj Táňu ako dvojičku zosnulej Tamary táto tragédia veľmi zasiahla. Veď to bola jej milovaná sestra. Celá zaliata slzami stála pri rakve a dookola opakovala: „Čom ši me opuščila, Tamarko moja? čom prave ti?" Ani Stano sa neubránil slzám, vychádzal s ňou veľmi dobre, dokonca jej chcel byť svedkom na svadbe. V jeho rodine sa tiež odohrala podobná tragédia, v roku 2014 zahynul jeho bratranec Pavol Lukáč pri autonehode vo veku 24 rokov. Paly bol najstarším zo 4 synov Petra Lukáča (brata Stanovej matky) a Marcely rod. Hrušovskej, žil v Brezovici. Tragická nehoda sa odohrala medzi Drienovom a Petrovanmi, Paly išiel za svojou priateľkou Veronikou Džobákovou do Šarišských Bohdanoviec svojím BMW 740i E38 na plyn, vo vysokej rýchlosti dostal šmyk, prevrátil sa na strechu a Paly zomrel pri prevoze do nemocnice. Bolo to niečo strašné. Už ani pani Marcela nie je medzi nami, iba necelý týždeň pred Tamarinou nehodou zomrela na rakovinu krčka maternice vo veku 57 rokov.
Magda opäť ukázala svoju ochotu nezištne pomáhať, tentokrát podala pomocnú ruku pri organizovaní pohrebu, na ktorom sa potom aj zúčastnila spolu s Maťom, ich malým vtedy dvojmesačným synom Maťom juniorom aj so svojou matkou pani Vierou Vulganovou, zúčastnil sa aj jej otec pán Jaroslav Vulgan. Objednala pohrebnú službu a vyplatila ju z časti svojej výplaty. Za tento dobrý skutok jej bola smútiaca rodina nadovšetko vďačná. Potom jej vrátili peniaze, ona ich prijala len preto, aby ich neurazila.
O dva týždne neskôr bol Maroš Seman nájdený mŕtvy v svojom aute. Mal 28 rokov. Nedokázal sa zmieriť so smrťou svojej milej. Už predtým trpel psychickými ťažkosťami, v detstve ho šikanovali a v práci sa ťažko začleňoval do kolektívu. Tamara mu pomáhala prekonať psychické problémy, pri nej bol veľmi šťastný, ale keď umrela pri nehode, tak stratil aj tú poslednú nádej. Spáchal samovraždu požitím Sava a jedu na potkany, čo mu rozleptalo vnútorné orgány a spôsobilo to jeho smrť. Stalo sa to v Nižnej Šebastovej na jednom odľahlom mieste vo večerných hodinách. Maroš ležal mŕtvy v svojom polorozpadnutom Peugeote 307 asi 12 hodín, potom ho našli okoloidúci traktoristi, ktorí zalarmovali políciu, tá prípad vyšetrila a uzavrela ho v krátkom čase.
Tesne pred smrťou zanechal odkaz rodičom v svojej izbe. Jeho rodičia František a Andrea Semanovi boli šokovaní a zrútil sa im svet pod nohami, mrzelo ich, že mu nedokázali viac pomôcť a smrť jeho partnerky ho zasiahla natoľko, že sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii a zabil sa. Aj jeho mladší súrodenci, brat Jakub a sestra Sofia boli z tejto udalosti šokovaní.
Takto znel inkriminovaný odkaz:
"Mami, oci, už viac nedokážem žiť. Nielenže som prišiel o svoju najmilovanejšiu dievčinu, ktorá bola nádherná a stála pri mne v šťastí aj nešťastí, ale skoncoval som aj s prácou, nezvládal som už tú buzeráciu, makám na arogantného šéfa jak taký chuj a hovno z toho mám. Keď umriem, pochovajte ma do Michaľan ku Tamarke, chcem ležať pri nej, nechcem tu v Keľemešu ležať, jedine pri mojej premilenej šaľenej brutálne sexy dzivke. Som stratený prípad, aj tá nádej už umrela, nikto mi nerozumie, som len obyčajný tupý trotel, čo má v hlave nasraté. Nie, nerobím si prdel, myslím to smrteľne vážne. Zbohom a ďakujem Vám za Vašu starostlivosť, spomínajte na mňa prosím v dobrom. Váš nepodarený syn Maroško."
O dva týždne bol Maroš pochovaný tam, kde si želal, a to v Šarišských Michaľanoch na cintoríne vedľa hrobu svojej milovanej Tamary. Na poslednej rozlúčke sa zúčastnili rodiny oboch zaľúbencov, Semanovci aj Dankovičovci, ktorí neskrývali svoj smútok, zrútenie sa a výčitky svedomia. Bolo im nesmierne ľúto, že nestihli zohnať odborníka, ktorý by mu pomohol a že svoje nešťastie Maroš riešil tým najhorším možným spôsobom. V krátkom čase prísť o troch mladých ľudí je obrovská tragédia.
Nuž, aj taký je život...
YOU ARE READING
Východniarska láska
General FictionFiktívny príbeh o staromódnych zaľúbencoch z východného Slovenska, ktorí sa úprimne milujú aj napriek nástrahám dnešnej doby. Uvedomujú si svoje chyby a snažia sa ich napraviť. Nehľadajú dokonalosť, ale skutočnú lásku. Hlavnými hrdinami príbehu sú d...
