Betrayal-(Zrada)

Toto Ti Len Tak Neodpustím!

*Draco *
Keď som došiel domov tak som sa potichu vyzul, zamkol som dvere, košeľu a nohavice som len kamsi odhodil a potom som sa už len zvalil na sedačku kde som ani neviem ako zaspal. Ráno ma prebudilo slnečné svetlo ktoré žiarilo priamo do mojej tváre. Opatrne som sa posadil a zacítil som silnú bolesť hlavy, podráždene som zastonal a obzrel sa naokolo, moje nohavice ležali pohodené len tak v Hermioninom kvetináči a košeľa ležala v Krivolabovom záchode, obzrel som sa naokolo a pevne som dúfal že to Hermiona ešte nevidela, no ona však už sedela s malou Aurorou v náručí v kuchyni a raňajkovala."No zbohom" zamual som si a šiel som za ňou do kuchyne.*
Draco: dobré ráno
Hermiona: dobré ráno, Kde si bol včera večer?
Draco:No... Bol som v bare, prepáč láska ja som ti to zabudol včera povedať...
Hermiona: zabudol si alebo si nechcel?!
Draco: zabudol som naozaj...
Hermiona: no to sa mi nejako nezdá...
Draco: neveríš mi?
Hermiona: čo ja viem, keď som ťa našla spať na sedačke tak mi bolo jasné že ste boli oslavovať. Ale ako povedať si mi to mohol, čo keby sa niečo stalo...
Draco: Áno láska máš pravdu, spravil som chybu, už sa to viackrát nebude opakovať sľubujem... *chcel jej dať bozk ale dotiahla sa od neho*
Hermiona: fuj strašne smrdíš daj sa dokopy a potom ma môžeš bozkávať koľko chceš, a samozrejme nezabudni po sebe odpratať tie veci, pretože žiaden môj kvetináč a ani Krivolabov záchod nieje kôš na prádlo!
Draco: jasné láska idem sa dať dokopy.
*Draco zmizol do kúpeľky kde zo seba spravil človeka, osprchoval sa, vyčistil si zuby, učesal si vlasy a šiel za Hermionou.*
Draco: tak ako vyzerám?
Hermiona: úžastne
Draco: tak teraz už môžem ten bozk?
*Hermiona len prikývla, a Draco ju už chytil za kľúčnu kosť a začal ju vášnivo bozkávať ale Hermiona ho po chvíli odstrčila pretože mala pocit že už to viedlo až niekam kam nemalo... *
Hermiona: Draco stop! My ešte nemôžme!
Draco: prečo? Hanbiš sa? Ale prosím ťa vieš že predomnou nemusíš...
Hermiona: nie nehanbím... Ide o to že mám šestonedelie...
Draco: č...čo máš...? (Draco tomu nechápal, ešte v živote to nepočul)
Hermiona: ehm... No obdobie po pôrode, chápeš budem si znovu musieť zvyknúť na samú seba...
Draco: fajn, takže ani po 9 mesiacoch nič nebude?
Hermiona: no chvíľu si ešte počkáš, ale sľubujem ti že hneď ako sa na to budem cítiť tak ti dovolím všetko čo len budeš chcieť...
Draco: no dobre, ale aspoň bozkávať ťa snáď môžem nie?
Hermiona: to áno *usmiala sa a dala mu letmý bozk na líce, Draco sa k nej naklonil ale v tom sa ozval detský plač.* Hermiona: prepáč... *venovala mu smutný pohľad a vstala k malej, Draco sa zvalil do postele a čakal na Hermionu kým utíši a uspí malú...*
Hermiona: už spí...
Draco: pozrieme si spolu film?
Hermiona: čo ja viem... Som akási unavená asi si pôjdem ľahnúť...
Draco: aha, dobre no ja si pospím tiež rád.
*obaja si ľahli do svojej manželskej posteli kde zaspali, spali asi hodinu pretože ich zobudilo ťukanie sovy na okno. *
Draco: uhm... To bude sova (pretrel si oči, otvoril okno, vzal od sovy list, dal jej maškrtu a prečítal si list od jeho rodičov).
Hermiona: kto nám písal?
Draco: Mama, vraj je otec v nemocnici a nevyzerá to s ním vôbec dobre, vraj už ani chemotherapie nezaberajú a rakovina sa pomaly rozširuje do celého tela...
Hermiona: to mi je ľúto
(privinula si ho k sebe do náruče).
Draco: nemusí, hneď zajtra za ním pôjdeme,
Mama písala že strašne chce vidieť malú...
Hermiona: jasné, ak je to jeho posledné želanie tak samozrejme že mu ho splníme.
Draco: myslíš si že si tú chorobu otec zaslúžil?
Hermiona: nie, zaslúžil si určite hoc aký trest ale takúto zákernú chorobu určite nie, takýto agresívny typ rakoviny by som nikdy nikomu nepriala.
Draco: ani ja... Hoc aké utrpenie ale toto nie...
*Draco bol celý večer smutný a Hermiona nebola tiež veselá ale snažila sa Draca aspoň trochu povzbudiť v to že bude dobré. *
Draco: bojím sa o mamu čo ak jeho smrť nezvládne?
Hermiona: určite zvládne neboj sa tvoja mama je silná žena, pamätám sa ako Harrymu zachránila život, bolo to od nej veľmi šľachetné.
Draco:Hermiona, ak môj otec zomrie, tak chcem aby prišla bývať k nám... Nenechám ju samú v tom veľkom príšernonom dome spomienok.
Hermiona: Draco ja si nemyslím že je to dobrý nápad sme tu traja už teraz sa sem ledva zmestíme, tento byt je pre 4 ľudí malý nemyslíš?
Draco: malý?no a čo, ako sa vraví dobrých ľudí sa veľa zmestí.
Hermiona: to je síce pravda ale aj tak si myslím že to nieje dobrý nápad, samozrejme mám tvoju mamu rada, to si nemyslí že nie ale žiť s ňou v jednej domácnosti to teda naozaj nie...
Draco: odkedy sa z teba stala takáto bezcitná osoba? Kam sa schovala stará Hermiona?
Hermiona: Merlin Malfoy Neštvi ma ja vôbec niesom bezcitná. Ja len rozmýšľam. Draco máš malé dieťa musíš myslieť predovšetkým na Auroru...
Draco: ale prosím ťa jej to vadiť nebude, Že miláčik však ti nebude vadiť že tu s nami bude bývať babička... ( pozrel sa na malú Auroru ktorá spokojne sledovala svojich rodičov ako sa hádajú?).
Hermiona: ale prosím ťa prestaň naozaj to nieje dobrý nápad! A vieš čo buď ja a tvoja dcéra alebo tvoja matka! Som zvedavá koho si vyberieš.
Draco: no počkať toto mi nemôžeš urobiť Aurora je takisto moja dcéra ako tvoja!
Hermiona: to áno... ale ja som ju porodila! (hrdo vyhlásila).
Draco: no jasné, tak prepáč mi že som muž  a nemohol som ju porodiť ja (prekrútil očami).
Hermiona: hahah, no áno Aurorka ocko je vtipný že aňo...
Draco: si hrozná vieš o tom... *precedil cez zuby asi milimetr blízko jej tváre až Hermiona cítila jeho jablkový dych, Hermiona to už nevydržala a aj keď v náručí držala Auroru tak si neodpustila vášnivý bozk a zlostne ho pokúsala do spodnej pery, až mu z nich tiekla krv. *
Draco: au... To bolí.
Hermiona: a ešte viac bude až uložím a uspím Auroru! Priprav sa toto ti len tak neodpustím...!
(pokračovanie nabudúce)