Piaty záškodník

XL.

Dni plynuli, a napriek mojim pokusom tváriť sa, že je všetko v poriadku, cítila som, ako sa vo mne niečo trhá. Regulus sa mi vyhýbal, a Remus... Remus bol stále blízko, ale medzi nami bolo niečo nevypovedané.

Jedného popoludnia, keď som sa snažila uniknúť vlastným myšlienkam, som zamierila na Astronomickú vežu.

Bol to môj útek, miesto, kde som mohla byť sama. Ale tentokrát tam už niekto bol.

Regulus.

Zastal, keď ma uvidel, a ja som mala pocit, že utekám priamo do búrky.

„Prepáč, nechcela som rušiť." Povedala som rýchlo, ale on zdvihol ruku.

„Zostaň." Zašepkal a jeho hlas znel unavene, akoby bojoval sám so sebou.

Postavila som sa k zábradliu, snažiac sa ignorovať, ako mi bije srdce. Po chvíli ticha som to už nevydržala.

„Prečo sa mi vyhýbaš?" Spýtala som sa priamo.

Regulus chvíľu mlčal, pozeral na horizont, akoby hľadal správne slová.

„Pretože je to jednoduchšie." Povedal nakoniec.

„Jednoduchšie?" Zopakovala som, nechápavo krútiac hlavou.

„Jednoduchšie pre koho? Pre mňa to teda nie je."

Pozrel na mňa, jeho oči boli plné niečoho, čo som nedokázala identifikovať hnev, smútok, zúfalstvo?

„Ty máš Remusa. Máte ten... ten nezlomný osud. Spriaznené duše. Ako mám proti tomu bojovať?"

Zaskočená jeho slovami som len mlčala. Nikdy som si neuvedomila, že by to takto mohol vnímať.

„Reg, ja som to nevybrala..." Začala som, ale prerušil ma.

„Viem, že nie." Povedal ostro.

„Ale vieš, čo je na tom najhoršie? Že aj keby som mohol, nechcel by som to zmeniť. Chcem, aby si bola šťastná. A ak je to s ním, tak... tak dobre."

Bola som stratená. Nevedela som, čo povedať.

„Ale ja neviem, čo chcem." Priznala som nakoniec, hlasom, ktorý znel slabšie, než som čakala.

„Nie som si istá ničím. Ani tým, čo cítim."

Na chvíľu sa na mňa pozeral, akoby váhal, či má ešte niečo povedať.

„Potom si to ujasni." Povedal nakoniec, jeho hlas bol tichý, ale pevný.

„Ale keď to urobíš, prosím, buď úprimná. K sebe. K nemu. A aj ku mne."

A s tým odišiel, nechal ma tam stáť so všetkými mojimi otázkami a zmätkom. Niekde v diaľke som počula, ako odbíja hodina, a uvedomila som si, že nemám veľa času. Nie na rozhodnutie. Nie na odpovede. Ale na to, aby som našla samu seba, skôr než stratím všetko.