Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

22. Kapitola - Pomsta

Išla som po chodbe do triedy a oproti išli oni štyria. George, Denisa, Glória a Parker. Smiali sa a usmievali ako slniečka. Sklonila som hlavu a otočila sa na päte. Išla som smerom na záchody. Po ceste som stretla toho chalana, čo nás vždy dal od seba, keď sa ma pokúšal vystrašiť. Pozrela som mu do očí. Len sa na mňa pozrel so štipkou ľútosti a išiel za ostatnými. Vošla som na záchody a oprela sa o umývadlo, ktoré len tak tak držalo na stene. Pozrela som sa do zrkadla a predstavovala si Parkera za mnou ako sa uškŕňa. Vyšla mi slza a stekala po líci. Rýchlo som pustila vodu a opláchla si tvár. Pozrela som sa na seba do zrkadla a uvidela trosku. Vyzerala som strašne, horšie ako normálne. Utrela som si tvár do toaletného papiera a vyšla na chodbu. Dverami som niekoho zasiahla. Pozrela som na dotyčného, ktorému som vyrazila učebnice z rúk. Hladkal si ruku od bolesti.

,,Prepáč, nechcela som," ospravedlňovala som sa.

,,To nič," usmial sa a tým ukázal svoj dokonalý chrup. Bledohnedé vlasy mu padali do očí. Hnedých a žiarivých očí. Na líciach sa mu z úsmevu vytvorili jamky. Melissa neroztop sa tu! Upozornilo ma moje vnútorne ja a ja som potriasla hlavou na vyhnanie myšlienok. ,,Nevieš, kde je trieda," pozrel na papierik. ,,Pani Hellovej?" Do prdele! Parkerová trieda! ,,Je ti niečo? Si nejaká bledá."

,,Nie, som v pohode. Ona je tam na konci," ukázala som na dlhú chodbu.

,,Neodprevadila by si ma tam? Nepoznám to tu moc. Som nový. Ako sa vlastne voláš?" Nie, neodprevadila!

,,Kľudne," čo to tu trepem? Sakra! ,,Ehm.... Melissa."

,,Sebastián, teší ma," podal mi ruku, ale mne chvíľu trvalo kým som ju prijala a potriasla ňou.

Chvíľu som ju držala, ale keď som si uvedomila, čo robím, okamžite som ju pustila a vybrala sa chodbou. Išiel za mnou, ako inak a vypytoval sa otázky. Dopekla! Idú za nami. Potiahla som ho bokom.

,,Daj mi tvoju mikinu!" Prikázala som mu, no nechápal. ,,Potom vysvetlím, daj ju sem!" Vyzliekol si ju a podal mi ju. Rýchlo som si ju na seba dala a prehodila kapucňu cez hlavu. Otočila som sa k stene a zhrbila sa, aby to vyzeralo, že som niekto iný. Prešli okolo nás a ja som si vydýchla. Podala som mu mikinu a poďakovala.

,,Čo to malo znamenať?" Zdvihol obočie. Bože, ak sa teraz neroztopím, tak asi nikdy. Neklam! Pri Parkerovi si sa roztápala stále, ale nepriznala si to! Ticho! Okríkla som vnútorné ja.

,,Musíme sa o tom baviť?"

,,Mala si moju mikinu a kto má niečo moje, musí mi vyhovovieť!" Zvýšil hlas. Sakra! Ďalší deb*l, ale sexy deb*l! To bol aj Jeremy! Ticho! Už o ňom nechcem počuť! ,,Prepáč, nemám najlepší deň," znova ukázal ten svoj dokonalý chrup, ale keď sa zamyslím nad jeho vetou -áno, pri tom úsmeve sa to aj dá!- zosmutnem pri spomienke na minulé dni.

,,Ideme?" Rýchlo zmením tému a už ideme k ich triede.

Dopekla! Však ja ich stretnem! Hľadám, kde sa skryť, ale nejako mi to nevychádza. Už ma vidia. Super. Zazerajú na mňa ako na trosku storočia. Videla si ako vyzeráš, tak čo mudruješ? Ach.... Má pravdu. Vyzerám hrozne. Sklonila som hlavu a uvidela ako sa Denisa tvári. Ako sa môže na mňa usmievať?!

,,Ďakujem," poďakoval sa Sebastián a znova ten chrup! O môj bože! Odišiel do triedy a stratil sa medzi žiakmi.

,,Už si si našla novú obeť?" Zasmial sa Parker.

,,Sklapni," šepla som.

,,Už sa ťa bojím!" Dal ruky do obranného gestá a všetci sa zasmiali.

Myslíte si, že poznáte ľudí, ale potom vás prekvapia....

,,Chcel si ma zlomiť. Podarilo sa ti to. Čo ešte chceš?" Hovorila som potichu, ako keby som sa tým ukludňovala a nespustila slzy. ,,Hm?!" Nepovedal nič. ,,Aha," odišla som do triedy a sadla si do svojej poslednej lavice.

Zazvonilo a Denisy nikde. Už mi je u r*ti, kde sa fláka a s kým. Nenávidím ju! Posledná hodina prebehla rýchlo. Nič nám nedali na úlohu, takže víkend bez úloh. Super! Išla som na obed a sadla si na svoje zvyčajné miesto, na ktorom sedávam, už celý mesiac. Radšej som neskúmala, čo nám nakydali na tú tácku, pretože by som bola nemilo prekvapená. Najhoršie je, že to bolo hneď vedľa nich. Tá nová donášačka je nejaká tichá a utiahnutá, chúďa. Už to mám! Vyšla som zo školy a zbadala tú babu. Bola sama. Utekala som k nej.

,,Ahoj," milo som sa jej prihovorila. V hlave sa mi vytvoril plán na pomstu.

,,Ahoj," povedala takmer nepočujne.

,,Ty teraz dovážaš alkohol pre toho chalana?"

,,Odkiaľ to vieš?!" Prudko zastavila a pozrela na mňa.

,,Tiež som preňho ,pracovala'," urobila som vo vzduchu rukami úvodzovky.

,,Preboha! Nemôžem sa s tebou rozprávať!" Sklonila hlavu a išla rýchlym krokom preč.

,,Čo ti o mne povedal?" Utekala som za ňou.

,,Že vraj si im doniesla otrávený alkohol a oni ťa vyhodili na ulicu. A teraz žiješ vonku," sv*niar jeden!

,,To nie je pravda! Počúvaj ma, nikdy sa doňho nezamiluj. Nikdy! Spravíš najväčšiu chybu života. Nechci dopadnúť ako ja. Kedy sa máte stretnúť? Potrebujem to vedieť!" Príšerne som na ňu pozrela. Najprv rozmýšľala, ale nakoniec....

,,Dnes o štvrtej. V nejakej budove v parku," povedala so strachom.

,,Ďakujem, stretneme sa o pol štvrtej pred bránkou parku, dobre? Neboj, ja ťa z toho dostanem."

,,Ďakujem," objala ma a utekala preč. Chúďa....

*16:00 - BUDOVA*

Vstúpila som do budovy a začala hľadať v miestnostiach chalanov. Mala som na sebe obrovskú mikinu, kapucňu cez hlavu, obrovské topánky a čierne okuliare.

,,No konečne si tu!" Povedal Parker a chytil ma za plecia a otočil si ma k sebe. Chytil mi surovo bradu a zdvihol hlavu, aby som sa pozerala na neho. ,,Čo si nám doniesla?" Zdvihol obočie. O môj bože! Dobre, musím naň zabudnúť, ale keď tá jeho tvár, vôňa a.... Všetko!

,,Doniesla som prekvapenie!" Neveriacky na mňa pozrel a strhol mi okuliare z tváre. Uškrnula som sa naň a pozorovala jeho reakciu.

,,Čo tu robíš?!" Potiahol mi bradu k sebe, čím si ma dal bližšie k telu.

,,Pomstu," zasmiala som sa a on mi dal znova facku. ,,To si hovoríš chlap? Hahah. Poriadnú mi daj! Zaslúžim si to, keď bývam na ulici, nie?" Iba ma hodil o stenu, kde som sa rozplacla ako žaba.

,,Čo tu robíš?! Sakra! Nechcela si mať náhodou odo mňa kľud?!"

,,Zlatko, od teba a kľud? Hahah. Však si mi chýbal, nie? Mesiac je dlhá doba...."

,,To je dlhá doba, no...ako si to dokázala?" Pozrel sa nechápavo.

,,Potrebovala som, aby ma niekto škrtil. Už mi to chýbalo," uškrnula som sa, ale on iba potriasol hlavou a hovoril si po svojom.

,,Prestaň!" Pobehoval hore dole a škrábal sa na zátylku. ,,Čo vlastne chceš?!" Prišla som k nemu.

,,Teba," povedala som zvodným hlasom, ale myslela som to vážne. Toto ešte budem ľutovať! Pozrela som sa mu do očí a rozmýšľala. No skôr ako som stihla niečo urobiť. Urobil niečo on.

----------------

Už viete, čo sa asi tak môže stať? 3:D ďakujem Vám za skoro 2K reads :3 budem rada ak sa to zlepší aj voteom alebo komentom na tejto kapitole ^^

Ďakujem Vám aj za #5 pozíciu v TeenFiction! :3 nikdy by som nesnívala, že dva príbehy, ktoré píšem budú v prvej päťke :') splnili ste mi ďalší malý sen, ktorý sa rozrastá na ďalšie a vznikne z toho jeden obrovský ^^

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️