4. Kapitola - Boj o život s bozkom

8.5K 615 9
                                    

Ďalšia párty, za týždeň už asi štvrtá. Nevyspala som sa poriadne asi mesiac! Aspoň je taký milý a vypláca mi to škrtením! No nie je to milé? Nie. Neznášam ho, čím ďalej tým viacej. Vôbec nechápem ako sa mohol narodiť! Podľa mňa ho vytvorili nejaký chemici a skúšajú moju trpezlivosť, ktorá sa drží na uzde, už veľmi dlho! Ak to nevydrží, neručím za seba! A aby som nezabudla! Asi tridsaťkrát ma hodil o niečo. Fakt sa divím, že som ešte nemala ani jednu modrinu alebo otras mozgu!

,, Si úplne zničená odvtedy, čo sa bavíš s tým... Jeremym! "

,, Nie som, Parker s tým nemá aj tak nič spoločné! " je to namáhavé klamať najlepšej kamarátke o pravde. Stojí ma veľa úsilia, on ma stojí veľa úsilia.

,, Tak prečo máš kruhy pod očami a teraz si na každej párty v meste! "

,, On s tým nemá nič spoločné! "

,, A to ti mám veriť? "

,, Ako dobrá kamarátka by si mala. Už budem musieť ísť, ahoj! " zložila som hovor a mobil schovala do tašky.

,, Forestová! No poďme, nemáme toľko času! " začal tam po mne hučať ako po deb*lovi.

,, Parker, ak si si nevšimol, driem tu ako kôň kvôli tebe! Stále ma otravuješ, nemám ani minútku pre seba! "

,, Takže dámu to obťažuje? Si jedno nepodarené decko! "

,, Som dáma alebo decko? Rozhodni sa a zavolaj mi, potom! " zobrala som si tašku a chcela výjsť z jeho domu. Medzi dvere sa postavil George. ,, Zahrajte si hru! Zopakujme si všetko ako minule! " začala som vážne peniť! ,, Ty si sa tam postavil! Dávam ti bod a zaškrtávam prvý krok. Teraz budem kráčať dozadu a narazím do niekoho. Skvelé, ide Vám to! Teraz ma chyť za plecia, " zobrala som mu ruky a dala ich na moje plecia. ,, Teraz sa ty objav, počkaj! Musí byť tma! " zhasla som svetlo a znova mu dala ruky na moje plecia. ,, Teraz sa objav s cigaretou v ruke! Teraz ma môžeš buzerovať a točiť sa okolo mňa. Nakoniec to najlepšie! Hoď ma o stenu! " čakala som, čo spraví. Smiech. Začal sa smiať, čo ma ešte viac naštvalo. ,, Ak chceš aby som tu vybuchla, poslúž si! "

,, Prekvapuje ma, že si neutiekla. Máš na to! " začal sa okolo mňa točiť, ešte chýbalo hodenie o stenu alebo pult.

,, Ideš mi lichotiť? "

,, Ty si na lichotenie zvyknutá, nie? "

,, Jedine od teba! " cmukla som naňho.

,, To nie je možné! Tebe a nelichotiť, to sa ani nedá! "

,, Ako sa zdá, dá sa to. "

Iba sa nad tým uchechtol a odišiel preč, niekam do domu. Začali sa schádzať ľudia a počet opitých sa zvyšoval a zvyšoval. Niekto zakričal na celý dom, že sa ide hrať fľaša. Nikdy som ju nehrávala, pretože ma nikto ani nevolal a nechcela som byť obeťou odvahy. Išla som sa len pozerať, no napokon ma do toho zatiahli. Parker, Parker ma do toho zatiahol, bude ho to stať veľa!

,, John! " pošúchal si ruky Parker. ,, Skoč v tomto oblečení do bazéna! " neverili by ste, ale on tam fakt skočil, blázon. Teraz točil John. Fľaša sa točila a točila, kým nezastavila. John dáva Parkerovi! Jo!

,, Jeremyáško, odplata bude sladká! Daj... Nie, sprav... Ani to nie, mám to! Daj si pusu s Melissou! " pozreli sme najprv na seba a potom naňho. ,, Prepáč, fľaša je fľaša! " všetci začali kričať slovo pusa.

Priznávam, toto bude moja prvá. Nepredstavovala som si, že bude takáto.

,, Neoslintáš ma ako vtedy! Je ti to jasné? "

,, Ono už bolo?! Oooo " zakričal John. Poznám ho len krátko, ale neznášam ho!

,, Nebolo! Sám sa pozval ku mne a ako odplatu mi robil zle! "

,, Ja? Ty si poslala na mňa Dona, ešte si ho aj chválila! "

,, Nemôžem za to, že si mu chutil! "

,, No ták, ľudia! Chceme tú pusu! "

Dal mi pusu na líce, čo im nestačilo. Dal mi ju na pery. Krátku a slabú. Keď sa naše pery dotkli, cítila som znova ten pocit, neznámy pocit plný, plný zvláštnej energie, ktorá mi prúdila v žilách. Ale prišlo mi strašne komické, keď sa ku mne nakláňal. Skoro sa neudržal na nohách. Oprel sa o moje plecia a vyzeral ako pod vplyvom alkoholu.

,, Poriadnú! To bol slabý odvar! " ja asi všetkých chalanov pretrhnem!

Parker neváhal ani sekundu a chytil ma okolo pasu. Pritiahol si ma bližšie a začal ma bozkávať, najprv som sa bránila, no jeho mocné ruky mi nedovolili sa ani odtiahnuť! Konečne sa odtiahol a ja som mu vlepila facku. Povedal pusu a nie bozkávať sa! Haj*el!

,, To bolo za čo? " držal si líce.

,, Po prvé, tá facka bola na druhom líci a povedal pusu, nie bozkávanie! " niekedy na mňa pozrel a keď si všimol, že sa naňho pozerám aj ja, odvrátil zrak späť na hru.

,, Melisska! " znova ma vytočil John. ,, Daj si pusu s Georgeom! "

,, Teraz ma máte za k*rvu?! Už nikomu, nič, nedám! " povedala som niečo nezrozumiteľne?

,, Daj si ju! Alebo... Choď za... Nie, proste si daj tú pusu! "

Nie, nie a nie! Nie! Nemôžem to urobiť Denise, však by ma zabila! Nespravím to! ,, Nie! Nič v zlom George, nemám na to! " vybehla som na záhradu, kde boli ľudia a zabávali sa.

Myšlienky mi behali hlavou ako splašené. Čo sa to so mnou deje a čo to bol za pocit, keď sa naše pery, telá stretli a nevedeli sa ovládať? Chcel ma veľakrát pripraviť o život, tak prečo ten nepoznaný pocit? Pocit, ktorý znamenal veľa. No nedal sa rozoznať, čo znamenal a bude znamenať pre mňa.

,, Teraz si užiješ! " skríkol Parker a myslel to asi na mňa, čo má v pláne?

,, Parker?! " rozbehol sa ku mne a zobral do náručia. ,, Toto si odpykáš! " pozrela som naň nenávistným pohľadom, skôr než ma hodil do tej ľadovej vody v bazéne.

Zrazu som sa ocitla vo vzduchu a s krikom prenásledovaná vo vode. Mozog vypol, telo prestalo pracovať a rozum naznačoval koniec. Myšlienky sa vyparili vo vode a viac sa neskúšali dostať späť. Údery srdca sa znásobovali, telo padalo ku dnu. Vlasy sa oslobodili z gumičky a lietali vo vode. Chrbát narazil o dno, mozog vyhlásil konečnú. Srdce prestalo bojovať. Bojovať za slobodu. Počula som tlmené zvuky ľudí a hudby v okolí. Oči sa rozhodli zavrieť viečka, na dobu neurčitú.

,, Forestová, no tak! " počula som len tlmený zvuk, ktorý sa ozýval v hlave.

Viečka sa rozlepovali a znova zatvárali, nevládali. Pľúca boli zaťažené vodou. Neviem koľko presne jej tam bolo, vždy to počítam, ale teraz sa mi moc nechce! Dostávala sa priedušnicou do hrdla a odtiaľ do úst, kde sa zhromaždovala a dráždila. Automaticky som ju vypľula, ale nič iné sa nestalo, necítila som si telo, nič. Pumpoval sa do mňa vzduch. Trochu som dokázala otvoriť oči a uvidela Parkera ako mi dáva prvú pomoc. Toto si vychutnám. Trocha viac vzduchu sa mi hodí do pľúc! A ďalší zážitok do denníčka! Párkrát mi dal dýchanie z úst do úst a potom nastala moja chvíľa zažiariť.

,, Parker, bozkávať hneď na druhej párty? To si nemusel! " uškrnula som sa a videla jeho zmätenú tvár. ,, Ja som tu dole! Viac ma nemusíš hľadať, láska moja! "

,, Forestová! Láska moja, ja som si myslel, že si mŕtva, škoda. "

---------------

Ďakujem za toľko aktivity ❤️

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️

Zachránená tmou [DOKONČENÉ]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora