Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

6. Kapitola - Krvavé rameno

To je policajt! Ako sa sem dostali tak rýchlo?! Som v úplnej prdeli sveta! Zdvihne ma zo zeme a drží mi ruky, takže sa nemám ako vymámiť. Nohy to nezvládajú a padám na zem. Začne po mne ziapať ako po psovi. Zrazu sa tu objaví Jeremy a keď vidí, že som na zemi a henten deb*lček tu po mne hučí, zakročí.

,, Nechajte ju! Nevidíte, že nevládze vstať?! "

,, Iba sa na to hraje, " povie a ťahá ma za ruky a vlečie po zemi. Kretén!

,, Vy haj*el! Necítim si telo! Inak by som asi vstala, nie? "

,, Čo ste to povedali?! " Pustí ma na zem a začne do mňa šťuchať nohou. Zacítim ostrú bolesť v mojom ramene.

,, Nechajte ju! " Znova zakročí Jeremy a postaví sa predo mňa. ,, Asi by sa tu nenechávala nakopávať, nie? " (Mám úplne deja vú, táto scéna sa mi snívala :O)

,, Ľudia robia veľa vecí! "

,, Čo je tu za hluk? " Objaví sa tu aj jeho matka a moje oči sa začínajú napĺňať slzami. Snažím sa odplaziť do bezpečnej zóny. ,, Malá kvôli vám nevie zaspať! A čo tu robí to dievča?! " Ukáže na mňa.

Začnú sa hádať a ja sa potajomky odplazím do izby, odkiaľ spod postele vyberiem mobil a napíšem Denise správu. Príď sem aj s Georgeom!

Ľahnem si na zem, - som na nej, ale položím si aj hlavu a uvoľním telo -, a nechám sa viesť myšlienkami preč odtiaľto. Za chvíľu počujem ako buchnú dvere. Denisa a George! Za chvíľu za mnou príde, len Parker.

,, Si v poriadku? " Kľakne si ku mne.

,, Prosím ťa, nie som na smrteľnej posteli a neumieram! "

,, Na ramene, máš krv, " čo mám?! Nadvihne mi hlavu a priloží k môjmu ramenu ruku. Keď ju vráti, má ju od krvi. To kde som bola taká šikovná?!

,, Au! "

,, Kľud, asi mal niečo na bote a bolo to veľmi ostré. Musí to byť blázon! " Uchechtol sa a znova sa vracal ku môjmu ramenu.

,, Musel utiecť z ostrova, kde bola psychiatrická liečebňa. Takto kopať do ľudí! "

,, V tom súhlasím! Teraz je už preč, " on ma chce upokojiť? Ne, len ťa chce naťahovať a robiť si z teba srandu! ,, Budeš musieť sa ukázať pred mojich rodičov. Toto ti nespravím sám. "

,, Hlavne, nech ma tvoj otec neuškrtí. To máte v rodine? No.... to.... škrtenie? "

,, To je rodinná tradícia, vidíme niekoho, kto sa nám páči a začneme ho škrtiť, " zasmeje sa a tým ukáže svoj biely a dokonalý chrup.

,, Takže tvoj otec mi naznačil, že sa mu páčim? "

,, Vlastne áno! "

,, A aj ty! Priznaj si to, máš ma rád! Máš ma rád! " Opakovala som ako malé decko, tú istú vetu.

,, Jasné, mám ťa začať škrtiť? "

,, Netreba, stačí mi to tvoje ,jasné' " napodobním jeho hlas. Usmeje sa a zoberie ma do náručia, po schodoch ma berie do obývačky. Skoro sme asi dvadsaťkrát padli, ale prečo si nezajazdiť na zadku, že áno? A hlavne po schodoch!

Položí ma na gauč stratí sa za dverami. O chvíľu sa vráti aj s otcom. Čo mu mám povedať? ,Dobrý deň'? Ja fakt neviem! Radšej sa tvárim, že ma to hrozne bolí, čo mi ide super. Jeremy mi dá na rameno dezinfekciu. Bolesť stúpa a ja kvôli nej zasyčím. Pomaly a jemne -áno, on vie aj jemne zaobchádzať- mi očistí ranu a dá na ňu obväz. Keby tu nebol jeho otec, povedala by som nejakú narážku.

,, Mrzí ma to, " povedal jeho otec potichu a odišiel. Nechápavo som pozrela na Parkera, iba mykol plecami a pomohol mi vstať. Už mi to celkom išlo -stáť na nohách-, ale stále som nevedela ísť bez opory. Prehodil si moju ruku cez plece a išiel so mnou ku schodom. Za nimi sa objavila Denisa a George.

,, Ale, ale! " Začal George, ale hneď odstúpil, keď uvidel môj zabijácky pohľad.

,, Si v poriadku? " Prikryla si ústa rukou a išla k môjmu ramenu, ako keby nebolo súčasťou mňa a otázka smerovala nemu.

,, Ach, nechaj to tak, inak. Au! " Zrazu ma v ňom niečo zabolelo.

,, Čo sa deje?! " Zmätene sa opýta Parker.

,, Preboha! Asi ma to bolí, nie?! A už druhý raz opakujem, neumieram! " Všetci sme sa presunuli k nemu do izby, bez otázok jeho rodičov.

Jeremy mi pomohol ľahnúť si na posteľ a všetci si sadli okolo mňa.

,, Cítim sa, ako keby sme boli na rituály alebo by som bola na psychiatrickej liečebni. Hlavne sa ma nepýtajte ,Chcela by si cukríček, drahá?' " Napodobnila som dotieravý hlas nejakej pani. Všetci sa začali smiať, len ja som sa snažila zachovať kamennú tvár, na čom sa zasmiali ešte viac. ,, Alebo ,Chceš aby som ťa začal škrtiť?' !!!! " Nahodila som zvodný hlas. Ja a Parker sme sa začali smiať ako keby sme fakt utiekli z psychiatrickej liečebne a Denisa s Gergeom, len nechápavo pozerali. ,, Na dlho, " ďalej to neriešili a rozprávali sme sa ďalej.

Nejako som zaspala a neviem, čo bolo ďalej. Vždy som chcela vedieť počúvať aj keď spím, ale zatiaľ sa mi to nedarí, sakra! Zobudila som sa na posteli, presnejšie v strede. Denisa ležala na koberci a hentý dvaja degeši -ako inak ich nazvať?- ležali na dlážke. Toto muselo byť HARDCORE! Parker chrápal ako drevorúbač, George si tam niečo mrmlal a Denisa sa hladkala po bruchu. My sme teda parta! Plus k tomu ja mám na ramene obväz, na to sa nesmie zabudnúť!
Snažím sa vstať, ale spadnem. Naňho. Jeremyho. Parkera! Snažím sa dostať z neho skorej ako sa zobudí, ale nejde to! Sakra! Sakra! Sakra! Sakra! Sakra! Sakra! Sakra! Sakra! Jeho ruky si ma obmotajú a nepustia. Pevne ma drží a ani o tom nevie. Sakra! Toto nedopadne dobre. Pre mňa.

,, Ehm.... Jeremy? Parker? Haló! Počuješ ma?! " Aj by som ho prefackala, ale ruky mám pri tele a on ich objíma spoločne s mojim telom! ,, Kretén! Debil! Haló! Jeremy! Parker! " toto je horšie ako môj otec, a to je čo povedať! ,, Sakra! "
Snažím sa ruky dostať spod jeho rúk, no na moje (ne)šťastie, nedá sa to! Prečo musí byť tak vyposilovaný?! Položím si hlavu na jeho hruď a mrmlem si aká som hlupaňa a všetky možné nadávky, čo ma napadajú zhadzujem na mňa. Bože, chráň ma pred ním! Búcham si hlavu o jeho hruď a opakujem. ,, HLUPAŇA! HLUPAŇA! HLUPAŇA! HLUPAŇA! "

---------------

ĎAKUJEM za tú podporu od vás ❤️

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️