Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

16. Kapitola - Mami, buď tu so mnou

Z pohľadu Jeremyho Parkera

*Pred vystúpením Josha v telocvični....*

Josh, Melissin brat si nás zavolal aby sme mu pomáhali s vecami. Melissu nezobral, len mňa, Georga a Denisu. Pred tým ako sa začala prvá hodina Josh vybavoval všetky veci. Pred tým ako sme vstúpili do telocvične si ma George zavolal bokom.

,,Jeremy, ako to ide s Melissou?"

,,Nijak, raz sa zdá, že je do mňa a raz, že nemá o mňa ani záujem, čo i len pozrieť."

,,A keby si jej povedal pravdu?"

,,Tak by ma nechcela nikdy vidieť. Neviem, ja sa bojím, že by som o ňu prišiel. Naozaj sa bojím," pravda je taká, že som do Melissy zamilovaný už dlho. V tej budove to bolo kvôli nej.

,,Kde ste?" Opýtala sa Denisa a už nás ťahala dovnútra. No a v tej budove som to spravil, pretože som mal taký..... Zasa ma vyrušila Denisa! Ach....

Z pohľadu Melissy

*Po vystúpení Josha v telocvični*

,,Melissa, poď sem!" Zavolal ma Josh, uprostred počúvania Denisy, Georga a Parkera. Išla som za nim a nevedela som, čo čakať. Bolo tam pár chalanov a Josh im niečo rozprával. ,,Podrž mi zbraň, neboj, je to len maketa," uisťoval ma, ale ja som vedela, že je pravá.

Hovoril to len preto, aby tý chalani mu ju nezobrali. Podal mi ju do ruky a začal robiť kliky. Nechápem, čo je na tom také ťažké. Dobre, učil ma ich asi rok. Rok plný tvrdého cvičenia a zdravého stravovania.

,,A takéto nedokážeš, ani ty," smeroval to ku mne.

Začal robiť kliky na jednej ruke a povýšenecky sa na mňa pozeral. Ach, Josh, Josh. Skúšala som to toľkokrát a už som niečo pochytila. Prišiel za námi Jack, ktorý len pozeral po Joshovi, ako keby bol z inej planéty. Podala som mu tú údajnú ,maketu' zbrane a začala robiť kliky aj ja. Josh sa postavil a pozeral na mňa. Spravila som asi dva kliky a spadla na zem. Začalo ma strašne bolieť koleno. Pretočila som sa na chrbát a zvýjala sa od bolesti. Josh si ku mne okamžite kľakol a hovoril mi aké som nemehlo. Jack si kľakol ku mne tiež, jasné, ešte chýbajú piati trpaslíci a jeden princ. Jeeeej! Zahrajeme sa na Snehulienku.

,,Kde máte ďalších trpaslíkov?" Opýtala som sa a stále držala koleno.

,,Zachraňujú ďalšie slečinky," odpovedal Jack.

,,Chceš tým povedať, že som slečinka?! Čo keby si prestal ohovárať a pomohol mi?" Jack s Joshom mi pomohli vstať, pustili ma a nechali moje nohy niesť ma.

Sprostý! Bolí ma koleno a oni ma len tak nechajú! Rozum nepracuje?! Zosypala som sa ako vrece zemiakov na zem a čo sa nestane? Nešmykne sa prichádzajúci Parker a nespadne na mňa?! Skôr vedľa mňa a zachytí ma svojou rukou, čím sa skotúľame, až tak, že na mne leží.

,,Ak ti nedošlo, rada by som sa postavila," len sa uchechtol.

,,Načo? Aj tak nevieš stáť na nohách."

,,Moja druhá noha vie kam ťa môže kopnúť. Určite by sa ti to nepáčilo."

,,Nečervenaj sa tak! Zlatko," posledné slovo mi povedal do pier a uškrnul sa.

,,Už nikdy ma nevolaj zlatko," hovorila som pomaly každé slovo a pri ich hovorení som obtierala svoje pery o jeho.

,,Ako si praješ, zlatko," vtisol mi bozk na líce a postavil sa.

Ako ja ho mám chuť roztrhať! Všetci na nás pozerali. To som až taká pekná? Povedala som si v hlave sama pre seba afektovane. Pozrela som sa na odchádzajúceho Parkera. On mi ani nepomôže? Sv*niar jeden! Pozrela som s prosbou na Josha a Jacka. Len sa tvárili, že ma nevidia a odišli. Pri odchode sa rozprávali o počasí. Vážne?! Pribehla ku mne Denisa. Z vačku riflí mi zobrala svoj náramok, ktorý si kupovala minule a chcela aby som jej ho priniesla, už dlhú dobu. Odišla a mávala s pleteným náramkom smerom k Georgovi. Nakoniec pribehol aj on a len ma obišiel, aby mohol ísť za Joshom a Jackom. Určite sa teraz spyknú proti mne! Lakťami som cúvala k bedne a oprela sa o ňu. Mala som ,nádherný' výhľad ako sa smejú. Keď sa pozreli všetci naraz mojim smerom, nahodila som úsmev ako slniečko. Prišiel ku mne Ben -chalan, čo ma pozval na rande.

,,Čo tu tak sedíš?" Uchechtol sa.

,,Nemám na výber," rozhodila som rukami.

,,Ukáž," pomohol mi vstať a odprevadiť ma k lavičke.

,,Ďakujem a...." Zasekla som sa. Mám sa ho to spýtať alebo nie? ,,Ešte raz ďakujem," nebudem. Páči sa mi, to áno, ale nič viac. Priznaj si to, chceš Jeremyho! Nie nechcem! Chceš! Nie! Áno! Nie! Áno! Nie!!!! Teraz podvedomie stíchlo. Určite som musela mať taký výraz na tvári, že zbohom!

,,Nie je začo," milo sa usmial a odišiel za svojimi kamarátmi.

*O MESIAC NESKÔR*
1. Mája - Piatok

Dnes mám konečne sedemnásť rokov. Už iba rok do dospelosti. Tak rýchlo to prešlo. Všetko. A už konečne nemusím nosiť ten obväz na krku. Konečne! Na párty som už niekedy doniesla aj drogy od Deniho, ktorý bol taký milý, že za pozvanie na párty bude donášať drogy. Ale späť k narodeninám. Nechcem ich oslavovať. Dnes je to aj presne tri roky, odvtedy čo tu nie je mama. Strašne mi chýba. Dneska zájdem na cintorín.
V škole bolo všetko v normále, nič sa nestalo. Až na to, že sa hodiny zdali byť nekonečné. Štyridsaťpäť minútové hodiny sa zdali byť ako štvorhodinové.

Vychádzala som zo školy a namierila si to do kverinárstva. Cesta tam trvala okolo desiatich minút, ale tentoraz trvala tridsať minút. Šuchtala som sa zababušená v mikine, s kapucňou na hlave. Kúpila som malú kytičku a namierila si to na cintorín. Videla som ako sa malé deti hrajú na preliézkach, v piesku, šmýkajú sa. Ich mamičky sedeli na posedení a rozprávali sa. Dávali pri tom na ne pozor. Tak mi chýba. Jej objatie, vôňa. Ako ma vždy nútila do škôlky v šatičkách. Potom na základnej ako sa na mňa pozerala pri vystúpeniach baletu, jej plač šťastia. Úsmev, ktorého ste sa nikdy nenabažili. Smiech, ktorý vás vždy rozveselil. Sadla som si na najbližšiu lavičku a položila kyticu vedľa seba aj s kabelou.

Začala som plakať ako malé decko. Nechala som slzám voľný priechod. Nohy som si dala k telu a objala ich. Predstavovala som si, že je pri mne a hladká mi chrbát. Ani neviete ako ma to upokojilo, no slzám to nepomohlo a začala som si uvedomovať ešte viac, že tu nie je s nami. Už nikdy tu nebude. Nikdy.

----------------

Dneska mi to ide, ale poriadne! Už píšem 19. kapitolu a asi ma zabijete :D ale to sa dozvieme až neskôr :D

Užite si prázdniny na plno! ❤️

Prepáčte, ale teraz to bude hrozne depkové všetko :/

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️

PS: no nie som super, keď vám dám dve kapitoly za jeden deň? :D