Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

12. Kapitola - Žuvačky na lavičkách

Zvíjam sa od smiechu a Parker sa ma snaží postaviť, ale márne. Stiahnem ho so sebou na zem a spoločne sa smejeme ako postihnuté tulene. Za chvíľu sa začne smiať aj ten chalan a pribehne k nám George. Než niečo povie, pozrie na moju červenú tvár a začne sa smiať aj on. Všetci ako taký postihnutý sa smejeme. Príde k nám telocvikár a začne po nás hučať.

,,Tak vy sa tu na tom smejete? Ďalší trest!" Znova?! Ja ho asi uškrtím. Nie kvôli tomu, že by sa mi páčil alebo čo, ale chcem ho zaškrtiť za tie tresty. ,,Vy dvaja si choďte sadnúť, ak nechcete tiež trest," okamžite vystrelili sadnúť si. ,,A teraz mládež!" Otočí sa k nim a oni spozornejú. ,,Aký trest im dáme?" Pozrie sa naokolo, ale nikto nič. ,,Už to mám! Je to staromódne, ale dáme vám to. Budete odlepovať žuvačky spod lavíc na prezliekanie. Parker, dievčenské šatne. Forestová, chalanské šatne."

NIE, NIE, NIE, NIE!!!! Toto je nočná mora! Odišiel do kabinetu a doniesol odtiaľ dve škrabky. Podal nám ich do ruky a pokračoval v hodine. Mali ešte polovičku hodiny pred sebou. Vražedne som sa pozrela na Parkera. Rýchlou chôdzou som odišla do ich šatní a ľahla si na dlážku. Pozrela som na spodnú stranu lavice a uvidela horu žuvačiek. Ak ich tu nebolo cez sto, tak ani jedna. Rozbehla som sa do telocvične rovno za telocvikárom.

,,Vy ste sa zbláznili, že? Tých žuvačiek je tam ako nas*atých! Keby sa rozdelili medzi obyvateľov Číny, každému by sa ušlo aj po štyri kusy!"

,,Prešľap!" Zapískal a úplne ma ignoroval.

Išla som späť do šatne, pretože som vedela, že ma bude ignorovať naďalej. Začala som odškrabávať tie žuvačky, určite to Parker mal ľahšie. Predsa len dievčatá a chalani je niečo iné. Počula som ako niekto prechádza cez šatňu, ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Jednu lavičku som už mala, konečne. Pozrela som, koľko ešte ostáva, sedem lavičiek. Vážne?! Do šatni vošli všetci chalani. Sakra! Skúšala som ignorovať ich narážky, ale ako inak. Nedalo sa.

,,Čo máš ty a Parker spoločné?" Otočila som sa na autora otázky. Bol to vysoký, s trocha tmavšou pleťou, modrooký chalan.

,,Nič," s nechuťou som sa vracala k lavičkám. Poťukal mi prstom po pleci, otočila som sa a podal mi ruku. Prijala som ju a postavila sa na nohy.

,,Nehovor mi, že s nim nič nemáš. Videl som tie pohľady, a hlavne jeho pohľad. Odkedy sa rozišiel s Jade, nikdy sa na nikoho tak nepozeral. Dokonca, ani na ňu."

,,Asi sa na mňa pozeral vražedným pohľadom. Chcel ma zabiť ako nikoho iného!"

,,Prestaň vtipkovať, toto je vážne."

,,Nestačí ti, že to hovorím s vážnou tvárou?"

,,Pochop to! Parker je do teba zbláznený!"

,,Ako to vieš?" Chytil ma za plecia a potriasol mnou.

,,Som jeho najlepší kamarát, tak asi viem!"

,,Aha," nahodila som poker face a chcela zmeniť tému. ,,Teraz, ak dovolíš, idem sa vytratiť odtiaľto."

,,Jasné, ale nezabúdaj!"

,,Načo?"

,,Skôr na koho!" Odišla som zo šatne do dievčenských šatní. Uvidela som ako sa Parker pokúša flirtovať s nejakou babou. Prišla som k nemu a zatiahla ho za lem trička.

,,Teraz tu neflirtuj, máme problém!"

,,Aký?" Prenesie celú váhu na pravú nohu a zapozerá sa mi do očí.

,,Myslia si, že niečo spolu máme," povedala som šeptom.

,,A nemáme?" Uškrnie sa a ja ho buchnem do ramena.