Prekliata náhoda

Božie mlyny

Nová časť je na svete. :) Užite si ju. Je kratšia a kľudnejšia, ale je to tak trochu ticho pred BÚRKOU. Vaša Liliht *  

Sally

Sledovala som film, ktorý som videla už toľko krát. Tento raz bolo ale niečo inak. Vedľa mňa sedel chalan, ktorého by som do svojej izby nikdy nezavolala sama. On ale nepotreboval pozvánku. Choval sa tak prirodzene ako by sem patril. Akokoľvek som sa snažila pôsobiť odmerane a ironicky, nič ho nevyviedlo z miery. Oplácal mi moje  poznámky rovnakou mincou, niekedy ešte s drsnejším humorom. Po chvíli doberania si jeden druhého sme sa len dívali na obrazovku a počúvali postavičky spievajúce "This is Halloween". Že si spievam s nimi som zbadala, až keď sa na mojom prejave začal Jack chichotať. Bol taký zlatý. Až som si nechcela pripustiť, že mi ten jeho smiech spôsoboval chvenie v žalúdku. Čo sa to so mnou dialo?

Všimol si aká som zamyslená tak vzal jeden citrón a zakusol do neho. S prehnane kyslím výrazom na tvári na mňa pozrel, snažil sa ma rozosmiať. Keď som zadúšala smiech, vytiahol citrón a s plnými ústami dodal: "Hmmm. Mňamkááá." To už som nevydržala a vybuchla som do smiechu. Jack pokračoval. "Dáš si? Je skvelý. Mňááám." Nahol sa ku mne a dával mi nakusnutý citrón k ústam. So smiechom som mu odtisla ruku a odvrátila tvár. "Si strašný." Hrala som urazenú. Pritisol sa ku mne a zašepkal mi do ucha: "Chcela si povedať neodolateľný."

"No tak to ani náhodou. Si najotravnejší, najprotivnejší a najhorší chalan akého som stretla." Snažila som sa odtiahnuť ale so zlomenou nohou som sa ďaleko nepohla.

Jack sa odsunul a dvíhal sa na odchod. "No tak to aby som zmizol než ma naozaj umlátiš tou sadrou. To by moja pekná tvár nezniesla. " Vedela som, že ma chcel donútiť k reakcii. Rozkazovačne som zahlásila:

"Na to zabudni. Ten horor sama pozerať nebudem. Sadni!"

Jack

Pousmial som sa. "Prestaň s tým rozkazovaním. Nie som tvoj pes." Ľahol som si naspäť a sústredil sa na film. Keď na konci stála Sally na kopci a Jack ku nej prišiel, posunul som ruku k mojej Sally. Mojej? Vážne som to povedal? Teda len v mojej hlave ale nazval som ju mojou. Nuž teda, posunul som ruku k Sally a letmo sa jej dotkol prstov. Neodtiahla ju, jemne mi prešla ukazovákom po hánkach. Kámo, čo sa to tu deje? Chcel si jej pomôcť uzdraviť sa, zrazil si ju, leží so sadrou na nohe kvôli tebe. Nemôžeš sa s ňou zblížiť, tajíš jej desnú vec. Ako by sa asi tvárila, keby to vie?

V tom mi zazvonil mobil. Z vrecka mi hučala úvodná pasáž z "Faithelss". Na displeji sa objavil ten najmenej vhodný človek. Mia. Sally na mňa z uhla pozrela. Zrušil som hovor a bez emócií sa k nej otočil. "Bývalá." Romantický moment bol preč. Vstal som a vymenil filmy.  Zbehol som do kuchyne po pitie a vrátil sa. Jej pohľad mi jasne nahováral, že tento druh filmov vôbec nepozerá. Uškrnul som sa na ňu a sadol si.

"Toto sa mi má akože páčiť? Začínam sa báť, že si naozaj nejaký psychopat." Zasmial som sa a zdvihol obočie.

"Nikomu to nehovor." Zo začiatku bola vyvedená z miery drsnými scénami ale na konci som videl aká je zaujatá. Pri záverečnej scéne na mňa pozrela s otvorenými ústami. Oči jej hrali prekvapením.  

"Čože?" Nemusel som odpovedať. Len som sa usmial a uznal, že som vybral dobre. Nielen kvôli záveru. Počas celého filmu si totiž pri tých krvavých scénach opierala hlavu o moje rameno a odvrátila tvár, takže som cítil jej dych na krku, takmer sa dotýkala mojej tváre. Priznávam, vtedy som ľutoval, že som nevybral ešte krvavejší film.

Atmosféra sa pokazila, keď do izby vošiel jej otec. Nie preto, že prišiel. Preto, čo povedal.

"Ou. Ahoj, Jack. Nevedel som, že si tu." Pousmial sa ale úsmev mu hneď zmizol. "Sally, ozval sa mi jeden sused. Vraj videl to auto, čo ťa zrazilo." V ten moment som mal pocit, že sa nachádzam vo vlastnom horore. A tým zloduchom som bol ja.