Prekliata náhoda

Trest

Nemôžem Vás nechávať dlhšie čakať, takže aj dnes nová časť. Ďakujem vám moc za komenty, voty, a vôbec za to že sem klikáte a čítate moje story. Enjoy. Vaša Liliht *

Sally

Prešlo pár dní. Už som to doma nemohla vydržať. Chcela som vypadnúť z izby, aj učenie by bolo lepšie než neustále myslieť na Jacka. Noha ma stále bolela, ale podľa doktorov to bolo lepšie tak som sa rozhodla vrátiť do školy. Dostala som barle, chôdza mi išla pomaly ale otec mi zohnal vozík, takže som ani veľmi chodiť nemusela. Dúfala som, že Jacka v škole nestretnem. Lenže to bola prakticky nulová šanca. Vídala som ho na chodbe už predtým. Teraz si ma iste počká aj pred školou. Nikto o tom, čo sa stalo nevedel. Iba to, že ma zrazilo auto sa roznieslo. Jediný, komu som o všetkom povedala bola Nina. Ale aj keď bola moja najlepšia kamoška, nepriznala som sa jej koľko na Jacka myslím a že mi chýba. To bolo len mojím tajomstvom.

V to ráno som sa s ťažkosťami obliekla. Dala som si jednoduchú sukňu, blúzku, a len jednu topánku, lebo druhú nohu som mala v sadre aj s chodidlom. S barlami som zišla po schodoch a sadla na vozík. Škola nebola ďaleko, Nina sľúbila že ma odvezie. "Počkaj až to uvidíš." Vravela mi celou cestou, keď som sa ale pýtala čo také uvidím, len sa podozrivo usmiala. Pred vchodom som zbadala Jacka. Opieral sa o múr a sledoval ma. Mal biele tričko, čiernu vestu, roztrhané rifle a pár retiazok okolo krku. Zdal sa mi ešte krajší než naposledy. Po spomienke na to som odvrátila pohľad. Kým som sa dotrepala do triedy už zvonilo. Nič zaujímavé sa na prvých hodinách nedialo, však to poznáte. Zopár spolužiakov sa mi chcelo podpísať na sadru.

Cez obednú prestávku ma ale Nina vytiahla na chodbu a viezla ku skrinkám na konci.

"A teraz sleduj." Zastavila môj vozík za rohom a otočila ho ku skrinkám na pravej strane. Za nami sa ozval Kyle, chalan z našej triedy, kedysi som s ním bola na rande.

"Čakáte na predstavenie?" Spýtal sa nás. Nechápavo som sa na neho otočila keď ukázal prstom ku skrinkám. V tom som to zbadala. Na jednej skrinke boli polepené papiere. Mám vám vravieť čo na nich bolo? Snáď to ani nechcite vedieť. Medzi mnohými nápismi, ako "cestný pirát", "zasraný emák" alebo "zdochni", sa jeden vynímal najviac. Bolo na ňom "Vrah". Rýchlo som pochopila, komu tá skrinka patrí. Jack sa vynoril z druhej chodby. Strhol všetky papiere, otvoril skrinku, dal do nej knihy a zatvoril ju. Potom papiere skrčil a hodil ich do koša. Prišli za ním jeho kamoši, jeden ho chytil za rameno a ťahali ho preč od nás. Keď prechádzal okolo pozrela som mu do očí.

"Máme toho ešte celú kopu Jack!" Zakričal na neho Kyle, chytil ma za rameno a začal sa smiať. Pozrela som na neho a usmiala sa. Nie naozaj. Len som robila to čo oni. Ten Jackov pohľad vzápätí ma pálil až v srdci. Karta sa obrátila. Teraz opovrhoval on mnou. Chcela som sa za ním rozbehnúť, chytiť ho za ruku. Alebo mu aspoň povedať, že o tých nápisoch nič neviem. Určite si myslel, že to bol môj nápad. Moment. Až teraz mi to došlo. Odkiaľ Kyle vedel o tom, čo sa stalo?

"Nina, musím si odskočiť." Povedala som potichu aby ma Nina vzala preč. Keď sme vošli na vecka otočila som sa na ňu.

"Ty si to vytárala Kylovi?" Ostala zaskočená ale usmievala sa.

"Ako myslíš Kylovi? Vie to celá škola. Ten smrad si ani nič iné nezaslúži. Chalani ešte len začali." Nemohla som veriť vlastným ušiam. Moja najlepšia kamarátka sa postarala o to aby ponižovali niekoho, na kom mi záležalo. Ten pocit aký som v tú chvíľu mala nechcite zažiť.

"Robíš si srandu? Ako si mohla? Prečo ho nenecháte na pokoji?" Úsmev jej pohasol ale stále sa uškŕňala. Bolo mi z toho zle.

"O čom to rozprávaš Sal? Ten chalan ťa skoro zabil, len mu dávajú čo si zaslúži." Oponovala som jej.

"Ten chalan ma zachránil." Zdvihla obočie a začala sa upravovať v zrkadle.

"Nie je to jedno? Zrazil ťa, chalani s ním ešte neskončili. Neboj sa, o to najlepšie neprídeš." O čom to rozprávala? Čo malo ešte prísť?

"Čože?" Pozrela na hodiny a tlačila ma von.

"Prídeme neskoro na hodinu."

Po škole ma Nina chcela zaviesť domov ale odmietla som. Zavolala som otcovi nech po mňa príde. Neozvala som sa jej potom ešte niekoľko dní.

Otec sa ma hneď pýtal ako bolo v škole. Zdôverila som sa mu so všetkým. Keď som večer sedela v izbe, otec za mnou prišiel a podal mi lístok. Bolo na ňom telefónne číslo. Hádajte komu patrilo?

Jack

Volal som k Sally domov aby som sa spýtal, ako je na tom a kedy pôjde do školy. Jej otec bol ako vždy milý a povedal mi že zajtra. Nevedel som sa dočkať, keď ju uvidím.

Postával som pred školou hodnú chvíľu. Potom sa zjavila na chodníku aj s tou svojou kamoškou. Nemohol som z nej spustiť oči. Mala niečo s tým, čo sa dialo v škole? Odkedy som vybehol z jej domu, deň čo deň som si nachádzal na skrinke tie poondiate odkazy. Najprv jeden, potom tri, potom nimi bola oblepená celá. Ten krátky moment čo sa mi pozrela do očí nestačil. Vedel som, že so mnou nebude chcieť hovoriť, ale že by sa mi takto pomstila? Vyžívala sa v tom, že som sa cítil ako zločinec? Nebol som si istý. Až do obednej prestávky. Išiel som si odložiť veci. Celý deň som bol podráždený a tie debilné keci na papieroch mi fakt nepridávali na nálade. Mal som chuť tým deckám rozmlátiť hubu, lenže vždy chodili po skupinách. Taký samovrah som zasa nebol. Okrem toho som mal už nejaké problémy v škole kvôli dochádzke a podobným blbostiam a ďalšie som nepotreboval.

Všetky odkazy som strhol a hneď ich aj zahodil. Chalani tušili, že poobede bude ďalšia "várka" tak prišli za mnou. Ešte, že na nich som sa mohol spoľahnúť. Boli to fakt kamoši. Veľa krát mi vraveli, že si raz Kylea niekde počkajú a potom už sa prestane tak debilne vyškierať. Aj keď som vedel, že si robia len srandu, tá predstava ma vždy potešila.

Chystali sme sa ísť si zapáliť za školu ako obyčajne. Cestou von som zbadal Sally s tým debilom a jej kamoškou. Myslel som, že mi niečo chce povedať. Jej pohľad ma miatol. Ale potom Kyle povedal, že tých odkazov sa tak skoro nezbavím a ona sa usmiala. Naozaj? Bavila sa na tom? Bábika. Uži si to. S tým debilom si budeš iste rozumieť. Vtedy som si bol takmer istý, že za tým bola ona.

Až kým mi večer nezazvonil mobil. Správa.

"Je mi ľúto čo sa deje v škole. Nevedela som o tom. Prepáč. Sal."