Prekliata náhoda

Rebelka

Drahí moji milí a milovaní Angels. Posledná časť is heeeereeee. Odpustite mi tie sladké konce, ale ja som proste skrytý romantik :D Dúfam, že sa vám bude páčiť záver tejto story. Mne to bude strašne chýbať. Zvykla som si na mojich "hrdinov" :D Enjoy. Vaša Liliht *

Jack

V nemocnici som sa veľmi nezdržal. Bolelo ma to sakramentsky ale radšej ležať doma než tam. Podľa doktorov to nebolo nič vážne, mal som len narazené rebrá a pár odrením. Podľa Samovej reakcie, keď sme dorazili si ale zrejme mysleli, že mám smrteľné zranenie, lebo Sam hulákal na celú halu ako šialený. Dokonca sa mi ponúkol, že ma odnesie ale s úsmevom som mu povedal, že to fakt nie je nutné. Chalani šli s nami, čakali na chodbe kým ma vyšetrili. Potom sme šli k nám domov. Mama samozrejme vyvádzala, ale ukľudnil som ju, že som v poriadku. Aj keď som vyzeral hrozne. Krv som mal zaschnutú na tvári a tí zmrdi mi roztrhli moje obľúbené tričko. Sam s chalanmi neskôr odišli. Sedel som na posteli a počúval môj playlist, metalové skladby duneli z reprákov. Snažil som sa prehlušiť moje myšlienky. Nefungovalo to. Stále som myslel na Sally.

Na druhý deň som aj napriek maminým odporúčaniam nemienil zostať doma. Chodiť som predsa vládal a s chalanmi mi bude určite lepšie než samému v izbe. Tentoraz som si dával pozor na chodbách ja. Nie na Kylea. Podľa toho, čo som počul mal do konca týždňa vylúčenie zo školy a jeho rodičia sa rozhodli, že sa presťahujú. Samozrejme dôvodom sme boli my, rebeli, lebo chudák Kyle sa len bránil. Ten zmrd si vždy našiel spôsob aby vyzeral ako chudák.

Zakrádal som sa z triedy do triedy, na chodbách som bol len nevyhnutnú dobu. Neviem, či Sally vôbec chodila do školy. Pár dní som ju vôbec nevidel. A ani nechcel vidieť. Aj keď mi neustále volala, nedvíhal som. Ostatní sa do toho našťastie neplietli. Len Sam sa ma občas spýtal, či jej nezdvihnem telefón, dokonca ani Nina sa jej nezastávala. Len sa na mňa chápavo usmiala a viac o Sally nepadlo ani slovo.

Sally

Cítila som sa strašne. Keď Jack vyšiel spoza školy s krvavou tvárou a držal si brucho opierajúc sa o Sama, skoro sa mi zastavilo srdce. Chcela som byť s ním. Vedieť ako sa má, či je v poriadku. Lenže keď sa na mňa pozrela poslal ma preč, ten jeho pohľad ma pálil až v žalúdku. Neodpovedal mi na telefonáty, v škole sa mi vyhýbal. Len od Niny a Sama som sa dozvedela, že nakoniec to nebolo také vážne a že sa má fajn. No to mi nestačilo. Musela som niečo spraviť. A jedna obyčajná správa "prepáč" by nestačila.

Nina bola u mňa, bol štvrtok a ako posledné dni, aj dnes som mala zapnutý počítač a počúvala skupinu z toho koncertu. Naši si zvykli, že som popové odrhovačky vymenila za metal. A mne sa to páčilo, pripadala som si ako keby som konečne vedela, kam patrím. Nebola som už viacej to dievča v blúzkach a sukničkách, s jemným líčením čo zapadá do davu. Chcela som doň zapadať, vždy som chcela byť obľúbená a mať veľa kamošov. Podľa toho som sa aj chovala, robila som to čo väčšina, správala sa vždy slušne. Riadila sa podľa druhých.

Ale teraz mi dochádzalo ako veľmi som sa mýlila. Čo som chcela naozaj bolo niekam patriť, ale nie tam kde som bola teraz. Chcela som nájsť samu seba. A to sa mi teraz podarilo. Sedela som s Ninou na posteli, plietla mi vlasy a ja som premýšľala nad každým slovom, ktoré sa ozývalo po izbe. Konečne mi to došlo.

"Nina? Viem, že som sa správala ako idiot, ale mám nápad. Len budem potrebovať pomoc. Jack sa so mnou vôbec nebaví." Zopla mi vrkoč gumičkou a začala pliesť ďalší.

"Chovala si sa ako idiot, nediv sa mu. Ja som ti vravela, že si musíš vybrať." Pritiahla som si kolená k hrudi a oprela si bradu.

"Vybrala som si." Usmiala sa na mňa a ja som v momente vstala, vzala ju za ruku a ťahala ju von z izby.

"Kam ideme?" Spýtala sa na schodoch. "Konečne viem, čo urobím. Ale musíš mi pomôcť."

Jack

Bol piatok, posledná hodina, sledoval som ručičku na hodinkách a odpočítaval sekundy. Vtom do mňa niekto hodil papier. Obzrel som sa, Sam mi naznačil aby som si to prečítal. Otvoril som guličku a vystrel malý papierik. "Po hodine čakaj pri skrinkách." Nič viac. Otočil som sa k Samovi a poťukal si po čele. Vždy som ich predsa čakal, bol to náš rituál po poslednej hodine sme si vždy išli zapáliť za školu. Odignoroval som to a ďalej sledoval hodinky.

Hodina skončila, namieril som si to ku skrinke. Zložil som tam knihy, teda skôr ten šalát čo z nich zostal a vzal si cigarety. Zavrel som skrinku a oprel sa. Chalani sa dovalili o chvíľu ale keď som sa pohol zastavili ma. "Čakaj, lebo prídeš o prekvapenie." Sam sa na mňa uškrnul, rovnako aj Nina, ktorú držal okolo pliec. Nechápal som, len som tušil, že to má niečo so Sally. Vtedy Sam spozornel, pozeral niekde za mňa a naznačil mi aby som sa otočil. Urobil som to. A skoro neveril som vlastným očiam.

Po chodbe k nám mierilo dievča. Sally. Popravde, spoznal som ju až po chvíli a hneď vám poviem prečo. Mala na sebe potrhané čierne rifle, vysoké tenisky, tielko s lebkou, koženú bundu a to zďaleka nebolo všetko. Na krku mala retiazky s rôznymi príveskami, na zápästí môj náramok. Oči jej žiarili v čiernych hrubých linkách, na perách mala skoro čierny rúž s červeným nádychom a jej vlasy. Presne ako na tom obrázku, ktorý sa jej vtedy zapáčil. Červené vlasy so snehovo bielym prameňom zapletené do vrkoča na strane. Bola nádherná, nevedel som od nej odtrhnúť zrak. Konečne sa prestala skrývať a vyčnievala z davu. Toto bola tá Sally, ktorá sa skrývala v jej vnútri. Bola sama sebou.

Prišla až ku mne, vzala ma za ruky a povedala mi: "Ani nevieš ako dlho som na toto zbierala odvahu." Usmiala sa na mňa a ja som jej to musel opätovať. "Chcem byť s tebou, aj keď sa budem búriť proti všetkému a všetkým." V ten moment som jej vošiel rukou do vlasov a pritiahol si ju k sebe. Váhal som. Toľko krát ma odmietla, prehliadala. Ale už viac nie. Pohladila ma po líci a pobozkala. Pred všetkými. Ten pocit sa nedá ani opísať. Stáli sme na chodbe našej školy a bozkávali sa.  Potom som sa od nej dotiahol a usmial sa na ňu. "Ty moja rebelka." Zašepkal som a ona ma objala.

Potom ma vzala za ruku a ťahala preč zo školy. Chalani s Ninou šli samozrejme s nami. Pri schodoch zbadala Kylových kamošov ako na nás vyjavene pozerajú. Vyplazila im jazyk a zdvihla prostredník. Všetci sme sa začali smiať. Vyšli sme pred školu a rozbehli sa k ihrisku. Držal som za ruku moje dievča a počul za sebou tých bláznov, bez ktorých som nevedel žiť. Znova som sa na ňu pozrel, smiala sa, bola uvoľnená, pri chôdzi skoro ako keby tancovala. Potom si dokonca začala niečo hmkať. Ak som ju predtým ľúbil takú aká bola, tak teraz som sa do nej úplne zbláznil. Chalani s Ninou už blbli na hojdačkách keď som ju chytil za ruku. Oprel som sa svojím čelom o jej a pozrel jej do očí.

"Proti celému svetu?" Spýtal som sa potichu. Usmiala sa, objala ma okolo krku a než ma pobozkala, zašepkala: 

"Proti celému svetu, Jack."