Prekliata náhoda

Párty (part1)

Zdravím vás Angels. Táto časť bude rozdelená na polovicu. Obe snáď budú dnes. Enjoy. Vaša Liliht *

Sally

Prešlo niekoľko dní. Mali sme za sebou víkend a pred sebou ďalší. S Jackom sme sa stretávali skoro každý deň, chodil za mnou domov alebo ja k nim. Pozerali sme filmy, počúvali muziku, dokonca už som sa naučila niekoľko jeho obľúbených pesničiek, tak sme si ich pospevovali. Kúpila som si niekoľko vecí v jeho štýle, ale on o tom nevedel. Hoci som neverila, že si ich niekedy vôbec oblečiem. Nosila som len jeden náramok s malými kovovými netopiermi, čo mi kúpil.

Zoznámil ma aj s jeho kamošmi. Boli to fakt super chalani, milí a strašne vtipní. Jeden večer sme u Sama, to je to najväčšie hovädo z nich, pozerali film, popíjali a hrali hry. Ešte na druhý deň ma bolelo brucho od smiechu. S nimi sa človek vážne nenudí. Od prvej chvíle ma brali ako člena party.

V škole sme si ale s Jackom držali odstup. Teda, skôr ja. Jemu bolo jedno, čo si kto myslí. Lenže mne nie, nejak som sa cez to nevedela preniesť. Zrejme aj preto sme sa nedostali ďalej, než k držaniu za ruky. Raz mi chcel dať pusu, keď sme boli v škole. Lenže šli okolo nejaké decká, ja som zazmätkovala a Jack to bral ako odmietnutie. Potom už sa o pusu ani nepokúšal.

Čo sa týka odkazov, tie postupne prestali a zdalo sa, že už je všetko v normále. Len občas sa mu na skrinke objavil nejaký papier ale nebolo to také hrozné ako predtým. Aj keď ma to stále štvalo. Nina sa mi ozvala len pár krát. Pýtala sa ako sa mám, čo nové. Chcela som to s ňou vyriešiť, bola predsa moja kamarátka. Aj keď som sa na ňu stále hnevala kvôli Jackovi.

V ten deň som šla do nemocnice, kde mi už konečne dali dole sadru. Zavolala som Nine aby sme sa stretli. Počkala som ju po škole v jednej kaviarni. Hneď ako si sadla ma vzala za ruku.

"Sally mňa to tak strašne mrzí. Chovala som sa ako krava." Usmiala som sa, toto bola tá Nina, s ktorou som sa kamarátila.

"To máš pravdu. Ale zabudneme na to. Len chcem, aby si spravila jednu vec." Nina na mňa pozrela s jemným úsmevom a prikývla. "Ospravedlníš sa Jackovi." Bála som sa ako zareaguje. Ešte viac mi stisla ruku a oči sa jej rozžiarili. "Jasné, samozrejme. Čo len chceš, len už sa na mňa, prosím ťa, nehnevaj." Objala som ju a objednali sme si.

Keď už sme popíjali miešané nealko a debatovali o všetkom možnom, Nina sa ma zrazu spýtala. "Chodíš s ním?" Takmer mi zabehlo.

„Čo?" Nina sa usmiala a odpila si. "No s Jackom. Videla som vás niekoľkokrát spolu. A ak s ním nechodíš, tak by si mala začať. Lebo ten jeho pohľad vraví za všetko." Cítila som, že sa červenám. Ani som vlastne nevedela, čo jej odpovedať. Veď sme si ešte ani nedali pusu.

„Ja neviem. Je zlatý a mám ho rada ale... Ja neviem. Bojím sa, že nás niekto uvidí spolu a bude mať reči." Nina prikývla.

„Chápem ťa. Všimla si si, že tých odkazov na jeho skrinke ubudlo? Povedala som Kylovi, že ľutujem, že som mu to povedala a nech s tým prestane. On sa len zasmial a povedal mi, že Jack ešte dostane príučku. Neviem, čo tým myslel ale Jack by si mal dávať pozor." Znepokojilo ma to. Nina ma zas chytila za ruku a usmiala sa na mňa. Potom zasa zmenila tému, ako vždy. Skákala od jedného k druhému sotva som jej odpovedala.

Jack

Tých niekoľko dní bolo super. Sally trochu zahodila svoje barbie chovanie a bola úplne prirodzená. Teda aspoň keď bola so mnou. V škole to už bolo o niečom inom. Dávala si pozor aby nás niekto nevidel spolu, akoby sa za mňa hanbila. Toľkokrát som mal chuť dať jej pusu ale potom čo sa stalo pri prvom pokuse som si to radšej vždy rozmyslel. Štvalo ma to ale, zatiaľ som to nechával tak.

Bol piatok a chalani ma už klasicky ťahali od skriniek von zo školy. Sam sa na mňa zavesil rukou a spustil. "Počuj, dnes hrá v klube skvelá metalová kapela. Čo keby sme to šli omrknúť? Zavolaj aj Sally, to dievča už začína byť jednou z nás ako sa mi tak zdá. Len aby neprišla v ružových šatočkách. A čo tá jej kamoška ...Nina? Hm?" Podozrivo na mňa škúlil. Toto neveštilo nič dobré.

"Čo máš za lubom? Sam! Sam!" Zvýšil som hlas, keď sa tváril, že ma nepočuje. "Ale nič. Len sa jej spýtaj či by šli okej?"

Chalani ma dotiahli na detské ihrisko. Blbli ako malí, hádzali sa na hojdačky a liezli po šmýkačke, zatiaľ čo ja som telefonoval Sally.

„Ahoj. Ako sa máš?" Spýtal som sa hneď ako to zdvihla.

"Super. Už mám voľnú nohu." Zasmiala sa. "A udobrila som sa s Ninou."

„Tak to je vážne super, lebo chalani nás volajú večer do klubu. A máš prísť aj s ňou."

"Vážne?"

„Hej. Len... nejako mi nejde do hlavy prečo sa na ňu Sam tak vypytoval. Dúfam, že mu po rozume nebehajú nejaké blbosti."

„Neboj sa. Nina sa vie o seba postarať."

"O tom nepochybujem. Ale vieš čo je Sam za blázna."

"Viem. Ale Nina je tiež schopná vecí, ktoré by si na ňu nepovedal. Prídete po nás či ako?"

„Áno. O ôsmej sme u teba."

„Dobre. Vidíme sa. Pa." Zložila a ja som sa pridal k tým svojim šibnutým kumpánom na hojdačkách.