Vyvolená

Kapitola 10.

Schmatnem nie veľmi vysoký pohár z umývačky, takže je ešte mierne teplý. Otvorím červenkastý obal a vylovím belasú tabletku už asi po stý raz v priebehu posledných týždňov, ktorá mi má prekonať stále sa zhoršujúce halucinácie.
Zatvorím krabičku a opäť ju schovám do vaku, hlavne nenápadne, aby to mama nezistila.
Z jedálenského stola schmatnem učebnicu svetových dejín a cestou na dvor pohlatkám retrívera za ušami.

Vystúpim z Abbinho červeného Chevroletu. Neviem akým zázrakom, no súhlasila, že teraz pri mojej imobilite, aj keď mi už sadru dali dole, tentoraz mám nohu oblepenú v modrom púzdre.
Pred školou ma už čaká moja banda. Obdarím ich hollwoodskym úsmevom a pomocou barlí sa presúvam k nim.

„Ako kukám, tak kukám. Meg ty si nám nejako opeknela." Zazubí sa Susan a pohodí svojou vykulmovanou hlavou.
Pozriem na ňu výrazom nezapáraj a spoločne vojdeme do školy a plazíme sa po velikánskych chodbách plných študentov. „Ale tie čierne šaty s úženým pasom ti nesmierne pristanú." Prehodí Leila žiarlivo a ja si poopravím čierny klobúk s vďačným pohľadom na tvári. Pri klopkaní mojich kožených kotníkových čižmičkách krásnej červenej farby sa dostaneme do triedy profesora dejín- Utterbacka.

Ako sadám do lavice vedľa Leily sa snažím sa vyhnúť Katinmu pohŕdavému výrazu. Po chvíli odo mňa odlepí tie svoje dokonale sfarbené modré oči obtiahnuté čiernou ceruzkou a niečo zašepká svojej spolusediacej. Tá sa rozosmeje na plné hrdlo, od učiteľa dostanú pokrčený výraz v tvári.

Nižší pán bucľatej postavy so sivkastými vlasmi a priduseným hláskom sa celú dobu snaží vysvetliť príčiny vzniku občianskej vojny. Počas jeho blábolenia môj radar zaregristuje postavu vonku.
Za bránami školy postáva osoba zahalená v čiernom s klobúkom na hlave a žltou obálkou v ruke. Po chvíli začujem brúsiaci zvuk hlasného motora, ktorý si razí cestu pomedzi okná smerom ku mne. Chlap vysoký ako buk sa pozrie doprava a späť na mňa.
Viem mu z tváre vyčítať, že je prekvapený a zároveň šokovaný. Zvraští obočie, pootvorí ústa a zlomí postoj, v ktorom doteraz stál. Svoju pozornosť nasmeruje raz na mňa a raz n azáhadnú osobu za tehlovým múrom školy.
Prehltnem na prázdno a zároveň sa aj myknem, keď ma učiteľ vyberie na zodpovedanie jeho určite nesmierne dôležitej a kľúčovej otázky, ktorá sa môže objaviť na nasledujúcom teste.
Našťastie, Leila za mňa včas odpovie a ja sa plne môžem sústrediť na osobu vonku.
Len, má to háčik. Objekt sledovaný mnou tam už nestojí. Opäť sa vyparí.

***

„Tie lieky čo ste mi dali," pohľad mi padne na mierne vylepšený ksicht mojej terapeutky Glenovej, ktorú som nevidela celé týždne, „myslím, že nezaberajú. Halucinácie sú ešte silnejšie, zo snov sa stále prebúcam celá spotená a celá vystrašená. A taktiež moja pamäť je na tom ešte horšie ako predtým, už si pomaly nepamätám čo sa stalo pár hodín dozadu. Viete," pozriem sa jej do očí a snažím sa v nich hľadať oporu, „som bezmocná."
Načmára si niečo do notesa, popritom kývka hlavou zo strany na stranu. V miestnosti na chvíľu zavládne ticho, no prebyje ho terapeutkin náhly vzdych. „Khloe."
Zadržím dych. „Čo ste to povedali?" odlepím sa od operadla koženého kresla. Vlasy sa mi postavia dupkom od náhleho pohybu.
„Pioi Ku'a neeva ts liute." Mala si pravdu. Zloží si z nosa okuliare, hlavu nakloní nabok a mierne vykriví ústa do úsmevu, ktorý sa mi zda falošný, tak falošný a nepravý ako jej zväčšené prsia, ktoré jej svieta na hrudi.

Srdce zvýši tepovú frekvenciu, dych sa zrýchli, úkosom sa pozriem na drevené dvere, ktoré mi bránia v úteku. Intuitívne siahnem rukou do koženky a zovriem nožík, ktorý v poslednom čase nosím stále so sebou. Schmatla som ho mame z kuchyne, doteraz si nevšimla, že chýba.
„Piuya tuu sai eev tsiou Pioi." Idú si pre teba. Zazubí sa, odtrhne sa od gauča a začne sa mierne natriasať.
Vnútro kričí, nech sa okamžite spakujem, no sedím tam ako prikovaná. Sledujem premenu jedinej osoby, ktorá ma chápala, alebo sa tvárila, že chápe a rozumie mojim problémom.
Vystúpi z nej obrovitánska postava zelenej farby, s ktorou som mala už tú česť. Žalúdok mi urobí opäť pár kotrmelcov, no udržím to v sebe.