Vyvolená

Kapitola 6.

„Kde sa mladá dáma vybrala?" Stojí tesne vedľa dverí s prekríženými rukami na prsiach.
    Zastavím sa, pevnejšie zovriem rúčku lakovanej kabelky.
Jedným očkom vyhľadám ocka sediaceho na gauči. Po chvíli sa odlepí od hnedej kože a vpochoduje do predsenie.
„Vážení rodičia," prehovorím serióznym hlasom, ktorým sa zvyčajne snažím oblafnúť učiteľov, „som samostatné sedemnásťročné dievča a ocenila by som, aby ste sa už prestali rýpať do môjho súkromia. Nemám právo ísť s kamarátkami len tak na nákupy?" S obočím niekde až na konci čela sa chytím zábradlia a odrazím sa smerom k otcovi.
„Keď hovoríme o nákupoch, otecko?" Usmejem sa doširoka a žmurknem na neho pravým okom. Keďže viac než polovica tínedžerov po celom svete dostáva od rodičov vreckové, to nie je môj prípad, musím od tatka každý týždeň žobrať zelené bankovky, aby som nevyčnievala z radu. Aj tak ich väčšinou miniem v knižnici či na proteinovú tyčinku.
    „Koľko?" otrávene otec nahmatá peňaženku v zadnom vrecku svojich nohavíc.
    „Chceli by sme ísť aj do kina." Vzdychne a prihodí ešte desať dolárov. „Ďakujem, mám ťa rada." Objímem ho, schmatnem kabát a vyrútim sa z dverí skôr ako ma mama pritiahne nazad dnu.

***

    Po dva a pol hodinovom filme s chutnučkým Seanom Farisom ako sa snaží hľadať svoju lásku života, ktorú videl naposledy, keď bol na strednej sa predierame stojacím davom pred Subwayom, ktorí sa horúčkovito snaží zaradiť do radu.
    Úkosom si všimnem Sebastiana, toho nového chalana ako sa smeje na niečom, čo mu práve zašepkala Kate. Prekrútim očami, Kate musí mať všetko.
    Keď konečne ukotvíme v talianskej reštike, neviem odtrhnúť od neho pohľad. Neviem, či je to jeho tmavo orieškovými vlasmi, ktoré ma profesionálne nalakované alebo je to tými smaragdovo zelenými očami, v ktorých máte pocit, že sa realita zastaví.
    Tak sa aspoň cítim, keď sa na mňa otočí a ja horúčkovito sa snažím nahmatať menu predo mnou.

    „Na koho sa nám to Meg pozerá?" Obidve sa naraz pozrú mojím smerom. Kate sa zamračí, keď Sebastian zamáva a od ucha k uchu na nás vycerí svoje biele zuby. Červená ako rajčina sa skĺznem dole na drevenej stoličke a menu si pritisnem k tvári.
    „Megan, Megan." Zaškerí sa Susan. „Ale, máš pravdu, je na zožratie." Prikývne a pohodí blonďavou hrivou.
    Zaškvŕka mi v bruchu. „No, z neho by si som sa veľmi nenajedla." Objednám si veľkú porciu špagiet so zeleninovou omáčkou.

    „Takže, ako je to s tým plesom?" nadhodí Leila a do úst si vloží vidličku cestovín.
    Odujem spodnú peru. „Uzavrime už tému Ples, prosím."
    „Tak o čom sa budeme baviť?" prehovorí blondína oproti mne usrkujúc z chladeného mätového nápoja.

    Úkosom sa pozriem cez sklenené zábradlie na dolné poschodie nákupného centra. Moje oči skáču po mamičkách so škriekajúcimi bábätkami, po tínedžeroch koketujúcich  v skupinkách a postarších ľudí, ktorých bezvládne telá sa túlajú sem a tam. Pošúcham si oči, keď zbadám, hm, ako to špecifikovať. Obrovských zelených maskotov so striebornými palicami? Odlepím sa od stoličky a chytím sa zábradlia. Premeriam si ich. Jeden z nich sa pozrie čiernymi zreničkami priamo na mňa.
    „Čo sú zač?" nakloním hlavu, neviem od nich odtrhnúť oči.
    „Na čo sa to pozeráš?" priplichtí sa ku mne Susan.
    Nechcem vyznieť šialene, aby si o mne nemyslela, že som blázon, no inak sa to opísať nedá. „Nevidíš tie zelené postavy?" fascinuje ma ich lesklá pokožka, ktorá však pri dopade svetla vyzerá skôr zvráskavená.
    „Meg, si v poriadku? Žiadne zelené postavy nevidím." Jemne sa ma dotkne na ramene, pocítim je hrejivo teplú ruku uviaznutú v striebristých hodinkách, ktorými sa chvastala minulý týždeň.
    „Čo riešite?" započujem Leilin zvedavý hlások, ktorý sa mi ozýva v hlave ako ozvena. Pristúpi ku mne zozadu, zacítim je chladný dech na krku.
    „Megan vidí prechádzajúce sa zelené príšery." Zagúľa očami a naspäť sa posadí, plniac si hlavu  kalorickými cestovinami.
    Leila sa nakloní a hlavou sa obráti na mňa. „Nič zelené, ani príšerné tam nevidím." Zažmurkám, zrak sa mi zahmlí. Z očí si zložím okuliare, pošúcham si viečka namaľované jemne hnedou farbou a pozriem sa na miesto, kde som tvrdila, že som videla jasnozelené postavy. Nie sú tam. Ich miesta zaplňujú ľudia s nákupnými taškami.