Vyvolená

Kapitola 20.-2.časť

                 
    Vydám sa za hlasmi, ktoré sa do mňa zapichnú ako ostré čepele skla. Začujem Laru šepkať, no nereagujem. Zahnem za roh. Nervovými vzruchmi sa mi do mozgu plazí informácia, že predo mnou stojí Wozniacky. Stuhnem. Časopriestor okolo mňa zamrzne. Pretriem si oči. Salvatore Wozniacky v plnej svojej kráse.
    „Tt-o nie je m-možné," strasie ma, „videla som ťa umrieť."
    Skráti vzdialenosť medzi nami a s úškrnom na tvári prehovorí: „Mala si sa snažiť viac."
    Nie som schopná reagovať. Cítim sa byť paralyzovaná. No, tentoraz psychicky. Psychicky paralyzovaná. V mozgu mi bliká len jedna a jediná spomienka dookola. A to konkrétne v parku, kde leží na zemi obalený snehom.

    „Nie!" chytím sa za hlavu.
    „Máš niečo, čo potrebujem," zašvitorí mi do ucha, „a potrebujem to čo najskôr." Odtiahne sa a bez akéhokoľvek varovania mi vrazí päsťou do ľavého líca.
    Pocítim pálivú bolesť, ktorá sa každou sekundou tlmí.
    Obzriem sa ponad plece na kamarátov. Spozorujem len stuhnuté sivasté obrysy postáv v úzadí.
    „Odmraz ich!"
    „Čo?" priložím si ruku na pulzujúce líce a nechápavo na neho pretočím oči.
    „Odmraz ich!"
    „Neviem to len," vzdychnem, „len tak." Lusknem prstami.
    „Ale vieš."
    „Ako?"
    Chytí sa za čelo a zhlboka si odfúkne. „Ts'juitsi naštartujú emócie," stíši hlas, aj keď ho počujem len ja.
    Prekvapene sa zatvárim. „Ako vieš o Ts'juitsi?"
    Zaškerí sa. „Kvôli tomu predsa 'môj otec' vyhladil ženskú rasu na Surii."
    „Prečo si zmenil tón, keď si povedal môj otec?"
    „Jediná, ktorá má tú látku v žilách," zvraští čelo, „si ty. Ty jediná. Aspoň, to tak tvrdia oni. A to Jasahovi trhá nervy. Ide po tebe Megan, nezastaví sa. Vycucia ťa ako Aline, či Anjanette. Už o nich vieš, však?" škodoradostne sa zaškerí. „Ó, a ešte aby som nezabudol," prikloní sa, „na tej párty ti to vážne seklo." Žmurkne na mňa.
    Hodnú chvíľu na neho civím bež štipky emócií. Môj mozog stále spracúvava posledné slová. Neviem, či mám plakať, smiať sa, či mu jednu vraziť.
    „Všetko toto je len kvôli debilnej poondiatej látke, ktorá mi koluje v žilách?!" zvriesknem na neho. Strhne sa, očividne takúto moju výbušnú reakciu nečakal.
    „Podotýkam, jediná organického pôvodu."
    Natiahnem za ním ruky, ktoré ho oblapia okolo krku. „Všetko toto je len kvôli sprostej tekutine?" Slzy sa mi nahrnú do očí. „Na čo to ten skurvený Jasaha potrebuje? Hm?"
    „Meg."
    Palcom mu prechádzam po tepne na krku. Pulzuje, zatiaľ. „Meg," stoná.
    „Mal si pravdu, mala som sa snažiť viac," zapradiem mu do ucha.
    Pocítim hrejivú ruku na mojom rameni. „Megan."
    Do uší sa mi dostáva sladisté sfarbenie Anjanettinho hlasu. Čupne si vedľa mňa a odtiahne moje ruky od neho.
    Spýtavo sa na ňu pozriem.
    „Megan, musíš sa ešte veľa učiť..."

    Ďakujem za prečítanie.