TeenstoryYoungBlooD

6. časť

Rozprávali sme sa o všeličom možnom, bola som nevysloviteľne šťastná, no za ten čas čo sme s chalanmi neboli, som dosť rozmýšľala o mojom vzťahu s Patrickom, neviem či by to bolo správne, písali by so nás všemožné bulvárne články, a čo by si o mne myslela jeho rodina, a čo moja rodina, a tie všetky komplikácie, ale rozhodla som sa, že sa nevzdám, nie som ten tip človeka ktorý sa len tak ľahko vzdáva ! A verila som v to, že čo človek chce, to môže dokázať, stačí veriť, a rozhodla som sa podľa toho čo som cítila a neľutovala som to ! Keďže bola vonku dosť zima, a na Patrickovy a na Petem som videla, že im je zima, a tak som išla bez opýtania všetkým urobiť čaj. Keď som s ním prišla do obývačky Pete sa na mňa radostne a vďačne usmial a Patrick na mňa žmurkol, to ma donútilo pousmiať sa, nehľadiac na to že sa celá červenám. Čaj sme vypili, a potom prišlo niečo čo som nečakala...   Patrick sa nadýchol a zhurta spustil "Timea, láska, mám pre teba dôležitú novinku, alebo skôr, otázku...   No, ja aj Pete už máme svoje domy, no a tak ma napadlo, či by si nešla bývať ku mne...?" Ja som na neho len nemo s úžasom civela, s prekvapením som nevedela čo povedať. "Ja, ja...   neviem... ,ja som, som dosť prekvapená, no znie to skvelo ! Teda vlastne znie to úžasne" Nechcela som si priznať že je to ešte skoro, ale veď som dospelá. "Zatiaľ čo som sa ja rozprávala s Patrickom, Pete sa pýtal to isté Barbory, tá mala samozrejme takú istú odpoveď ako ja. "Tak to by ste sa mohli presťahovať už tento týždeň, všetko je pripravené, rátali sme s vašimi kladnými odpoveďami" jemne sa uškrnul "A keby to bol zápor, tak by sme vás aj tak prehovorili !" Hrdo dodal Pete. "Už tento týždeň ?" spýtala sa Barbora nadšene. Len, má to malý háčik, my vôbec netušíme kde vy vlastne bývate, dodala som. "Bývame asi 10km od tadiaľto, máme domy s Petem takmer pri sebe, on býva o dve ulice ďalej" Povedal Patrick. To je fakt skvelé ! Vykríkla Barča s nadšením. "Ale ako je možné že sme o tom vôbec nič nevedeli a dozvedáme sa to len teraz ? Keby o tom viem tak ma spoznáte o 5 rokov skôr !" trochu ma to naštvalo, keďže sme ich mohli spoznať už oveľa skôr, nuž nevadí...  Ale zdal sa mi to biť celkom dobrý nápad, neboli by sme až tak hrozne ďaleko od školy, a bývali by sme každá so svojim, bolo to fakt úžasné, náš byt by sme predali a mali by sme aj nejaké tie peniaze navyše. Chalani boli šťastím bez seba že sme už dali najavo súhlas. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, bolo 19:00 keď chlapci odišli, a s Barčou sme od radosti poskakovali po byte, nakoniec sme si išli urobiť hygienu, najedli sme sa a išli spať, tesne pred tým ako som zaspala som zavolala tete že tú brigádu ruším, celkom ma to aj mrzlo, ale čo sa dá robiť...

O 12004565175645782 správ s Patrickom a o 3 dni neskôr :

"Tak Barča, máme všetko ?" Okrem nábytku v byte neostalo nič iné, "Nie máme všetko zbalené !" Dobre, rozprávali sme sa s Barborou pri tom ako sme nakladali kufre do auta, nasadli sme, zapli GPS a vyrazili sme. Cestou sme sa s Barborou rozprávali o tom, ako to tam u nich asi bude vyzerať. Rozhodli sme sa že byt predsalen nepredáme, lebo... nebolo isté či u nich vôbec aj ostaneme bývať, a či nám to klapne, a tak sme si ho nechali, Barbora dostala nejaké peniaze, a jej rodičia z toho boli nadšený, áno, neuveriteľné, ale boli šťastný, asi z toho že sa už "konečne" chce osamostatniť... áno, riskovali sme že zrania naše city ale, sme mladé a plné rebélie takže sme nevedeli odolať, a veď kto by tomu aj odolal ? Barču som bola zaviesť ku Peteovy keďže on býval ďalej ako Patrick. Zobrala si kufre, rozlúčili sme sa aj napriak tomu že večer spolu s chalanmi pôjdeme von, a ešte som jej z okna na rozlúčku zakývala, no neviem ako ju Pete privítal, ale určite sa jej tam bude páčiť ! Pomyslela som si, a celá rozrušená som pozorovala šípku na GPS...  "Píííp" hlasno pípla GPS keď som prechádzala okolo obrovskej vili, zastala som, zaparkovala na kraj chodníka, a Patrick vybehol z domu, a silno ma objal hneď ako som vystúpila z auta, už mi fakt chýbal ! Otvorila som kufor, a ako pravý gentlman mi zobral všetkú batožinu, len malú tašku som si zobrala sama, ako tak tie kufre niesom, obaja sme sa na seba pozerali ironickým pohľadom, a uškŕňali sa na seba. Ja som to po chvíli nevydržala a začala som sa tlmene smiať. Patrick tiež :D kufre mi zaniesol do izby zatiaľ čo ja som obdivovala jeho zbierku gitár a všemožných hudobných nástrojov ktoré mal všetky v jednej miestnosti "Cíť sa tu ako doma, teda vlastne, teraz si tu už doma "zlatko"" Povedal s čertovským úškrnom na tvári a ja som sa len na neho tvrdo pozrela, a dodala "há háá hááá, ty "vtipkár" uškrnula som sa na neho ja, a dodal "Toto my chýbalo ! Ty si mi chýbala" spokojne som sa na neho usmiala a povedala "Aj ty mne" a dala som mu pusu na líce, bolo na ňom vidno že je zo srdca spokojný a vyčarovalo mu to na tvári ten najkrajší úsmev na svete ! Chytil ma za ruku a odviedol ma do mojej izby. Bola fakt krásna, 3 tmavomodré steny a jedna biela, boli tam obrazy a všeliaké doplnky, bola fakt nádherná "Páči sa ti ?" Milo sa ma opýtal Patrick "Jasné, je úžasná !" pousmial sa a asi pochopil že sa chcem vybaliť "Keď to budeš mať hotové tak prídi za mnou dole (bolo to na poschodí) budem ťa tam čakať, ozaj, mimochodom, nemám ti pomôcť ?" povedal s úsmevom "Nie ďakujem, si zlatý" usmial sa a odišiel. "Aaaach" povzdychla som si a hodila sa na postel celá unavená, v hlave som mala zmiešané pocity,a bola som zmetená, ale šťastná ! Keď som si všetko vybalila, upratala a prezliekla rozhodla som sa ísť dole, na schodoch som cítila príjemnú vôňu. Keď som prišla dole, na stole som uvidela dva taniere so šalátami s kuracím mäsom. Vyzeralo to fakt dobre, uvidela som stáť Patricka pri stoličke s víťazoslávnym výrazom na tvári, jemne som sa zachichotala a išla sadla som si, Patrick si sadol oproti mne. Keď sme dojedli, rozhodla som sa umyť riad, a všetko poupratovať, keď Patrick tak dobre navaril. Keď bolo všetko umyté a upratané, išla som za Patrickom do obývačky, nebol veľmi nadšený z toho že som to všetko upratala sama, ale trvala som na tom, chcel mi s tým pomôcť, ale videla som na ňom že je unavený a tak som to urobila sama, a vôbec mi to nevadilo. Keď som prišla do obývačky, sadla som si vedľa Patricka a povedala som mu že sme sa s Barčou a Petem dohodli že večer pôjdeme von do mesta sa zabaviť, Patrcika to potešilo "No konečne, už som sa aspoň mesiac nezabavil" Celý nadšený sa na mňa usmial,  "Dobre poklad, ja sa idem obliecť a pripraviť" prikývol. V izbe som rozmýšľala čo si na seba dám, a po dlhom rozhodované som zvolila čierne legíny ktoré boli roztrhané na kolenách, čierny voľný crop top s bielim nápisom "This is just me" čierne Vansy, a čierno červenú kockovanú košeľu som si zaviazala okolo pása, a bundu som si nevzala, bol teplý večer, a tak mi bude takto dobre. Vlasy som si vyžehlila, a dala si výrazné líčenie - čierne linky, špirálu a dymové očné čierne tiene a make up. Keď som prišla dole Patrick už bol pripravený a čakal ma pri dverách, mal na sebe sivé tričko a čierne rifle a samozrejme klobúčik :3 hneď ako ma zbadal, oči mal ako dva taniere, a ja som sa len usmiala "Whoou, vyzeráš úžasne, ty moja princezná" začervenala som sa tak, že si to Patrick nemohol nevšimnúť, nestúpili sme do jeho čierneho BMW a išli sme k Peteovy, hneď ako sme pred domom zastali, už nás obaja čakali, musím povedať, že im to obom veľmi pristalo ! Nastúpili a vyrazili sme...