TeenstoryYoungBlooD

22. časť

Vošla som do dverí, Pete za mnou zatvoril. "Už mi povieš ako to dopadlo ?" pozrela som naňho "Joe mu vrátil to čo si zaslúžil" Pete sa zarazene zadíval, neostávalo mi nič iné len mu to vysvetliť "Patrick raz poslal nejakú babu k Joemu, aby ona spravila to isté, čo teraz jemu" už pochopil "Ahá, tak, Patrick to asi myslel zo srandy, a Joe musí mať -vždy posledné slovo-" sklopila som zrak "No ták, aspoň vidiš že to nič nebolo" utešoval ma Pete "Nevadí keď tu s tebou ešte chvíľu ostanem ?" usmial sa a povedal šibalským hlasom "Ale vôbec nie" a žmurkol na mňa, zasmiala som sa "Poď, spravím ti čaj" ponúkol, a ja som ani nevedela ako mi čaj padne vhod. Sadla som si na gauč do obývačky a v tom mi doniesol čaj, príjemne voňal, a hneď som ho ochutnala. "Mňam" pomyslím si, mám strašne rada ovocné čaje, Pete na mňa spokojne pozeral, akoby bol na seba hrdý že mi spravil čaj "Tak.. čo budeme robiť ?" opýtal sa "Ja... fakt neviem" nič ma nenapadalo "Tak, chceš robiť niečo pri čom nebudeš myslieť na depresívne veci a radšej sa odreaguješ ?" chvíľu som váhala no na koniec som súhlasila "Fajn, tak budeme hrať karty, každý kto prehrá, si bude musieť niečo vyzliecť" čaj som skoro vypľula na neho, našťastie mi z úst vybehlo len trošku do pohára, začala som sa strašne smieť, ani neviem na čom, proste asi nejaký záchvat. Pete sa na mne začal tiež parádne rehotať "Čo je ?" spýtal sa "Nič, nič, len nič lepšie si nemohol vymyslieť ?" "Nie" pohotovo odpovedal "Nič lepšie už nieje" zasmiali sme sa, váhala som "No dobre, rozdaj" bez váhania začal rozdávať karty, začali sme hrať. No hádajte kto vyhral, Pete si dal dole tričko automaticky, ani som ho o to neprosila, mal vypracované brucho. Hrali sme ďalej, no, fakt paráda, teraz vyhral on "Tak šup" usmial sa "Ja sa nechcem vyzliekať" vyplazila som jazyk "To budeš musieť, lebo ťa vyzlečiem ja "Ha,háá, myslím že máš až príliš veľké sebavedomie" smiala som sa, no smiech ma prešiel keď už bol pri mne a dával mi dole tričko "Dobre, dobre.. ja sama" zasmiala som sa a popri vyzliekaní som sa spýtala "Nieje to voči Baj trošku nefér ?" usmial sa "Baj tu za prvé nieje, za druhé, veď nič zlé nerobíme, a navyše, určite ti je teplo" zasmial sa "Hej, úplne, ty kokso" ironicky som poznamenala, "Mimochodom, oči mám trošku vyššie" oznamovala som mu keď sa mi pozeral na hrudník "Hej, hej, prepáč" vyplazil jazyk on "Pff, ty...    ach, hrajme prosim ťa" znovu začal rozdávať, zapozerala som sa na neho, zbadal to a usmial sa "Deje sa niečo ?" "Nie nič, prepáč" tiež som sa usmiala. Ani neviem z kade vytiahol cukríki, ach, ako malé dieťa, ponúkol ma, odmietla som, napchal si do úst aspoň štyri, a začala som sa na ňom rehotať, potom jeden vytiahol a hodil ho po mne, ani som sa nestačila čudovať ako tie štyri cukríky čo mal v ústach rýchlo zjedol, hodil po mne ďalší, ktorý mi pristál v podprsenke "Whoohou, HEAD SHOT, trefa do čierneho" zasmial sa, už som sa to chystala rukou vybrať, keď Pete povedal "Nechaj mňa" zasmiala som sa a radšej ho nechala, našiel cukrík, vytiahol ho a zjedol, trdlo...   "Len pre istotu sa pozriem či tam nemáš ďalší" zasmial sa "Pete.." chichotala som sa keď sa mi zase začal rýpať vo výstrihu, šteklilo to, začal ma bozkať na jemnej pokožke pri kľúčnych kostiach, presunul sa ku krku, a ja som sa pristihla ako si to užívam, nie, toto nieje správne "Prestáááň, no taak" smiala som sa, bozkal mi krk, jemne, ale zároveň vášnivo, ani som sa nenazdala a už sa prisal na moje ústa, bozkali sme sa. Niečo vo mne kričalo strašne nahlas "Nie" a niečo zase "Áno" ležali sme na zemi ja pod ním, on na mne, karty vedľa nás rozhádzané, zacítila som hrču v jeho nohaviciach, vzrušilo ma to, ale v tom mi hlas, ktorý kričal "Nie" rozoznel v celej hlave, čo ma donútilo prestať, odtrhla som sa od neho, a hľadala svoje tričko "Prepáč, nechcel som..." ospravedlňoval sa "Nie, nie, v pohode, zabudnime na to" obliekla som si tričko, a Pete sa sklamane pozeral, teraz ani sama neviem či pre to, že som si obliekla tričko, alebo pre to, že som to celé zastavila, neviem čo by nasledovalo, takže... Objala som ho "Pete ?" "Áno ?" pohotovo reagoval "O nejaké dva dni by som išla naspäť k Patrickovy, a chcela by som ti naozaj poďakovať za všetko, čo si pre mňa spravil" usmiala som sa "Za málo, ja rád" zasmial sa "Idem do sprchy" povedala som, v tom vstal, a ako rýchlo odišiel, tak rýchlo aj prišiel "Nech sa páči" hodil mi cukríkovo-ružové tričko, samozrejme veľké, s nápisom "Heavy Metal" zasmiala som sa "Toto mi musíš nechať" prikývol "Je tvoje" poďakovala som a namierila si to rovno do sprchy, chytil ma za ruku "Nemám ti ísť robiť spoločnosť ?" "Nie, ďakujem" zasmiali sme sa, a obaja sme vedeli že to myslíme zo srandy. Vošla som do kúpeľne, a pre istotu som sa zamkla (:D) 

 Osprchovaná, v, už teraz, mojom ružovom tričku a v Bajinom spodnom prádle, ktoré som jej šlohla zo skrine ešte pred tým ako som vliezla do kúpeľne, som išla do kuchyne, že si niečo zobnem. Dúfam že sa Baj nebude veľmi hnevať, tak ale, keď si spomeniem koľko má ona mojich vecí, a koľko ja jej vecí, tak nad tým len mávne rukou. Začala ma bolieť hlava, tak som radšej siahla len po ovocí, našla som len banány. Vážne Pete ? Banány ? v duchu som sa smiala. Nechcela som už radšej pokúšať, pre to som sa rozhodla že si dva z nich nakrájam na koliečka, dám do misky a zmiešam so smotanou a troškou cukru, no čo, potrebujem voľačo zhodiť :D (jj tá smotana tomu bohovo pomôže :D). Ako som krájala banán, Pete si ma všimol a nezdržal sa uštipačných poznámok "Auu, nebuď krutá" zasmiali sme sa, chvíľu ma pozoroval "Nie si hladný ?" "Nie, nie, vďaka, už som jedol, kým si bola v sprche" prikývla som a išiel si sadnúť do obývačky.

Keď som dojedla, poupratovala som po sebe a pozrela na hodinky na mojom bielom Iphone, je 19:38 ešte som si tam našla správu od Baj "Keď sa dáš do kopy, príď k našim, ja tu budem ešte asi nejaké štyri dni, zatiaľ sa maj, držím palce, ahoj.."  odpísala som jej, že ok, a že by sme potom mohli ísť aj za mojimi rodičmi, súhlasila. Pozrela som si Fb, písal mi Patrick že ako sa mám a podobne, odpísala som že fajn a odpovedala na všetko čo sa pýta, bola som mu zároveň trošku vďačná, že mi nezavolal, ale napísal. Potom som pozrela ešte Instagram a Twitter. Išla som za Petom, chvíľu sme pozerali TV, zazvonil mu mobil "Prepáč, to je pracovné.." "Hej hej, v pohode, len choď, ja si idem ľahnúť, tak dobrú noc" popriala som "Aj tebe, ja za tebou prídem" žmurkol a zasmial sa.

Ľahla som si do postele a zabalila sa do mäkkých perín, zatvorila som oči, a začala som myslieť na Patricka, ani neviem prečo, no uvedomila som si, že mi chýba. Privoňala som si k ružovému tričku, krásne vonia, hej, toto je presne Petova vôňa. V duchu som sa zasmiala nad tým, ako by asi on vyzeral v takomto tričku. Čím viac som na Patricka myslela, tým viac mi chýbal. Ani neviem ako, ale napriek miernej bolesti hlavy z úrazu pomaly zaspím...

Rada by som vedela váš názor, čo si o tom myslíte ? Mám pokračovať s písaním ?