TeenstoryYoungBlooD

20. časť

Trvalo asi pol hodinu keď sme sa konečne zhodli na tom istom filme, ale fakt ma tešilo, že mám kde biť, a že Pete... je normálny, teda, asi tak ako ja, v mysli sa zasmejem, no keď zovriem čeľusť, rana ma ešte stále bolí, ale už je to celkom fajn, bolo to už aj horšie, ďalší problém bol to, ako sa oblečiem, vážne nemám zapotreby prezliekať sa pred Petem, a pochybujem že by odišiel, keby ho poprosím, a navyše ani nemám čo na seba, len mokré oblečenie, ktoré je ešte stále bohužiaľ mokré "Ehmm... Pete ?" "Áno ?" hneď odpovedal "Nemohol by si mi dať niečo na seba ?" zasmiala som sa "Vieš, ja mám rád keď sú ženy viac odhalené, ako zahalené" tváril sa povýšenecky, arogantne, a víťazoslávne "Prosím" poprosila som ho, a beznádejne dúfala, že to zaberie, snažila som sa na neho čo najkrajšie pozerať, aby povolil, ani som tomu sama nemohla uveriť, usmial sa a išiel preč, asi po to oblečenie, netrvalo dlho a už bol naspäť, doniesol asi najväčšie tričko aké mal, teda aspoň ja som to tak vnímala "To si mi nemohol doniesť niečo z Barborinej skrine ?" znudene som sa na neho pozrela, keď mi ho akurát išiel podať, no v tom ruku odtiahol "Ty ho nechceš ?" zasmial sa "Nie, to som nepovedala, chcem ho" zasmiala som sa tiež "Vážne ? Pred chvíľou to tak nevyzeralo" "No tááák, daj mi ho !" nemienila som z tej periny vyliezť, ani keby na ňu spadne asteroid "Ak ho chceš, poď si poň" prišiel ku dverám jeho spálne, asi mi nič iné neostávalo, aj keď som vedela, že ho nakoniec budem naháňať po celom dome, som vyliezla z postele, a išla k nemu strednou chôdzou, na moje prekvapenie ho ani nepohlo, len na mňa hľadel, snažila som si to nevšímať, a vytrhla mu z ruky tričko, pohladkala ho po hlave ako malé dieťa, ale hneď keď som sa otočila ma capol po zadku "Heeej !" jemne som na neho skríkla, a pokračovala som "Toto si vyprosím !" zasmiala som sa, ale aj ma to trochu štvalo "Môj dom, moje pravidlá" uškrnul sa "Takže v tvojom dome platí : Akákoľvek žena, ktorá sa nachádza na pôde môjho domu, je povinná držať hubu keď ju capnem po riti ?" tváril sa že rozmýšľa "Presne" znudene som sa na neho pozrela "No tak vidíš, pravidlá s na to, aby sa porušovali" povýšenecky som na neho hľadela, a rýchlo si obliekla tričko, ktoré mi končila tesne nad kolenami, no je pravda, že som trošku nižšieho vzrastu, a Pete mi už spomínal, že má rád voľné tričká, takže asi si to viete predstaviť "Za porušovani sú tresty" už stál pri mne "Oooooh bože ! To aby som si dávala pozor" povedala som to čo najviac sarkasticky, a surovo som sa otočila, a namierila si to rovno do postele, keď ma zrazu chytil akolo pásu a ja som zase bola ako nesvojprávna a bezmocná, no ruky som mala voľné, nahla som sa po vankúš ktorý ležal na posteli, a šmarila mu ho rovno do tváre, pustil ma, a ja už som ležala na posteli, on ho potom hodil po mne "Dobre, dobre fajn, fajn, vyhral si, len ma už prosím nechaj !" smiali sme sa "Čarovné slovíčko" usmial sa, zrazu prestal, ale stále som bola uväznená pod ním a vankúšmi, zrazu bol tak blízko, že som cítila tlkot jeho srdca "Prosím, milý a všemohúci Pete, prosím, nechaj ma dýchať" zasmiala som sa a pretrhla to ticho medzi nami "To je ono" povedal a ľahol si vedľa mňa "čo ten film ?" spýtal sa ma "Mne je to už jedno" zachechtala som sa. Ľahli sme si na postel smerom ku televízoru, a Pete tam konečne dal film, s ktorým som súhlasila asi len pre to, že som ho nepoznala...

"Tak, páčil sa ti film ?" spýtal sa, no ja som bola v takom zamyslení nad dotykmi, ktoré sa "vyskytli" počas pozerania filmu, že som nevnímala otázku, pozrela som sa na neho a začala som sa smiať "Ako ? Čo ? Hovoril si niečo ?" aj on sa zasmial "Ale nič, nie si hladná ?" opýtal sa zdvorilo "Nie vďaka, stále mi je trochu nevoľno" odpovedala som a jemne som sa pousmiala, on sa mi zadíval na ranu "Dobre tak, ja sa idem dole najesť, keď budeš hladná, tak príď" povedal "Ok" Pete už išiel dole po schodoch, ja som to využila, že si trochu zdriemnem, ani neviem prečo, ale začalo sa mi driemať, no v tom mi začal zvoniť telefón, volal Andy, wtf ? Prečo mi volá Andy, zdvihla som to

Ja: Áno ?

Andy: Láska ? To som ja Patrick, ja viem že by si mi inak nezdvihla, tak ti volám cez Andyho, prosím, vypočuj ma, ja ti to vysvetlím.

Už sa mi tlačili slzy do očí, už už som to chcela zložiť, no niečo mi v tom bránilo, ani sama neviem čo, inštinkt ? Intuícia ? Sama neviem.

Ja: Dávam ti najviac 2 minúty.

Andy/Patrick:... (už ani neviem ako to mám nazvať :D) Dve minúty mi nestačia, zajtra príď do parku, tam sa stretneme, ja ti všetko vysvetlím, nieje to tak ako si myslíš, všetko je inak, len tam prosím príď o 15:00. 

Z jeho hlasu bola počuť zúfalosť, sama neviem prečo, ale, niečo mi hovorilo, že to je vážne inak, v jeho slovách to bolo počuť.

Ja: Fajn, maj sa.

Chladnokrvne som zložila telefón, ale rozhodla som sa že zajtra do parku pôjde, aj keď neviem či na to mám žalúdok, ale skúsim to, som blázon, čo už, niekedy fakt neznášam samú seba, pozrela som sa na hodinky, to je už 20:13 ? Spýtam sa sama seba. Ešte si pozriem Twitter, Facebook, Skype, a Instagram, zablokujem mobil, a ľahnem si, zabalím sa do mäkkej periny, z dola počujem buchot tanierov, alebo sú to poháre ? Neviem, ale pousmejem sa pri predstave ako Pete "varí" som zvedavá čo tam asi robí, keď to tam tak buchoce, klasický chlap, pomyslím si. takže zajtra o 15:00 v parku, fuuuha, no fajn, ja to nejako zvládnem, len tam nesmiem plakať, to by som fakt nemala, ale aj tak nerozumiem tomu, čo mi chce vysvetľovať, no nič, kašlať na to, začína ma bolieť hlava, aj keď rana bolí čím ďalej, tým menej, začína mi biť zle. Cítim sa trošku previnilo keďže zaspávam v Peteovej posteli, no čo, snáď to pochopí, a nie, nemôžem sa prinútiť vstať, a ísť spať napríklad do obývačky na gauč, to je už jedno, mám zmiešané pocity, Pete je celkom zlatý, som rada že sa znormalizoval, no v poslednom čase je to jeden problém za druhým, ale bude to fajn a určite sa všetko vyrieši a vysvetlí, utešujem sa... 

Kde to som ? Cítim jemné teplo na mojom líci, ktoré hneď pominie, počujem nezreteľnú vetu, mužský hlas, keď sa moje podvedomie zobudí, a dôjde mi, že len spím, a to čo si myslím že sa deje, je len výplod mojej fantázie, no nevyzerá to tak, zase sa ponorím do ríše spánku...