"Vieš že si debil Patrick Stump ?" odvrkla som pri otváraní dverí keď ma nenápadne chytil za zadok "Som si toho plne vedomí zlato" zasmial sa, ja som nahodila môj zvyčajný ironický výraz a zamierila som rovno do mojej izby. Vybaľujem si veci, keď zrazu vo vrecku mojej bordovej mikiny nahmatám akýsi papierik, je skrčený, otvorím ho a čítam "Dnes večer, o 23:00 za Patrickovým domom" nebol tam žiadny podpis, hmm, kto to môže biť ? Pomyslím si, žeby Barča ? Neviem, neriešila som to, jediné čo ma v tej chvíľu trápilo bolo upratovanie mojej skrine, neskôr som začala premýšľať, či si predsa len nenastavím budík, veď čo môžem stratiť ? Hodinu spánku, no, to nieje až tak veľa, hneď ako si nastvím budík, zbadám v dverách Patricka "Už máš vybalené ?" spýta sa ma "Hej, už skoro hej" odpovedala som popri skladaní trička, ktoré som mala na koncerte, ukladala som ho do skrine, keď som sa pristihla pri myslení na Peteho, ani neviem prečo, ale napadlo ma že možno práve od neho môže biť ten papierik, ok, uzatváram to, nechce sa mi nad tým premýšľať, do reality ma vtiahla Patrickova otázka "Netreba ti pomôcť ?" usmial sa "Nie, ďakujem zlato, už to mám" prišla som k nemu a dala mu pusu, usmial sa "Zdáš sa mi nejaká zatajená, nedeje sa niečo ?" spýtal sa podozrivo "Nie... nie nič" nevinne som sa usmiala, nechcela som tým Patricka zaťažovať, asi by mu to pokazilo náladu, a isto by ma tam nepustil "Chcel by si dnes niečo robiť ?" dodala som popri schádzaní so schodov "No... tak, jedna vec by tu bola" Z jeho hlasu som rozpoznala kam mieri "Prestaň ty prasa !" zasmiala som sa, Patrick pomedzi smiech nemohol hovoriť, snažil sa zo seba dostať nejakú vetu, no nakoniec to vzdal a len sa smial ako retardovaný tuleň, len som sa uškrnula a išla som sa napiť, keď som sa vracala do obývačky, pozrela som sa na televíziu, a v nej Spongeboba "Zlato, to myslíš vážne ?" smiala som sa "No a čo ?! Je to moja obľúbená rozprávka, a netvár sa že ani tvoja nie, viem to !" uškrnul sa, a nahodil ten jeho sladký detský výraz "No fajn, fajn, teraz si ma dostal, milujem Spongeboba !" Fakt to mám veľmi rada, vždy ma to pobaví, sadla som si k nemu, a pozerali sme sa, trvalo to asi 15 minút kým to skončilo "Nie si hladný ?" spýtala som sa "Nie, ďakujem, asi o tom nevieš, ale v noci sme s Petem vyžierali gumené cukríky" dodal so smiechom, v momente som vybuchla, nevedela som sa prestať smiať "Pete ich má fakt rád" začali sme sa obaja smiať ešte viac. Keď sme sa dosmiali, snažila som sa vstať s gauča, už som vstala, keď ma Patrick lapil za boky a hodil ma svoju hruď "Ja ťa asi fakt prerazím !" dodala som naštvane "Ale no" dodal Patrick s úškrnom na tvári "Teba to fakt baví, že ?" dodala som "Ani nevieš ako veľmi" uškrnul sa ešte viac, začal ma bozkávať, snažila som sa od neho nejako odtrhnúť, no čím viac som sa snažila, tým pevnejšie ma zovieral, musela som ho začať štekliť aby ma pustil "Ale no tááák, ty si zlá !" predstieral hnev "Mám to v krvi" usmiala som sa, a namierila si to rovnou čiarou do kúpelne, na hlave som mala taký výbuch, pri váľaní na gauči som sa trochu rozstrapatila, vlasy som si rozčesala a dala ich do vysokého vrkoča, keď za mnou zase Patrick "Vieš o tom, že zlé dievčatá sa musia potrestať ?" dodal a čertovsky sa usmial, opätovala som mu úsmev "Láska, mne sa fakt nechce, som unavená, a začína ma bolieť hlava, už som mala aj liek" v zrkadle sme sa na seba pozerali, pozeral sa smutne "Tak mi daj aspoň pusu, ale takú peknú a sladučkú" usmial sa, a oči mu žiarili, neváhala som a otočila sa, a dala mu najkrajšiu pusu akú som vedela. Keď som sa od neho odtiahla s úškrnom dodal "To bola asi najkrajšia pusa akú som dostal" usmiala som sa, otočila sa a išla von z kúpelne, pozriem na telefón, 19:25, ou, to je už toľko ? pomyslím si, bože, prečo čas ide tak rýchlo, ešte mi to tu ani Patrick nestihol ukázať, chcela by som sa tu prejsť po okolí. Prišla som za ním, do jeho kancelárie "Čo robíš zlato ?" spýtala som sa "Ale nič podstatné, len tu mám nejaké papiere, na ten tour" odpovedal "Aha" dodala som skleslo "Nebuď smutná, veď ideš predsa s nami aj s Barčou" usmial sa "Čože ? A... To vážne ?" bola som v jemnom šoku "Áno, už to je vybavené" bola som šťastná že nemusím biť ten mesiac doma sama,a budem s Patrickom, objala som ho a dala mu pusu "Zlato, ja si už idem asi ľahnúť, tá hlava ma fakt bolí" úsmev mi z tváre zmizol "Dobre, choď zlato, ja si tu ešte niečo povybavujem a trochu si precvičím hlasivky a... veď to poznáš" usmial sa "Dobre, tak dobrú" usmiala som sa "Aj tebe poklad" dal mi pusu na čelo, išla som o izby, sedela som na posteli, skontrolovala som si budík, ľahla som si, zaspávam
Zobudí ma jemné vibrovanie môjho telefónu pod vankúšom, rýchlo sa oblečiem do čierneho tielka, a sivej mikiny, a klasicky do čiernych legín, učešem, obujem, pozriem na hodinky 22:57 ešte sa rýchlo pozriem do zrkadla, otváram dvere, všetko tak brutálne potichu aby to Patrick nepočul, má spálňu rovno vedľa mojej izby, vychádzam z domu, idem poza dom, som v záhrade, obzriem sa, nikde nikto, pozriem sa na hodinky 23:01, otočím sa, a tesne za mnou stojí Pete "Preboha, toto mi nerob !" naplašila som sa, zachechotal sa, sadli sme si na zem "Tak, na čo si ma sem volal ?" spýtala som sa pomedzi sledovania nádhernej nočnej oblohy plnej hviezd, vonku bolo veľmi príjemne "No, chcel som sa s tebou porozprávať" usmial sa a zadíval sa mi do očí "O čom ?" dúfam že vie čo robí, lebo ak ma sem von ťahal zbytočne tak ho fakt tresnem ! "Tak najprv sa ťa chcem opýtať že ako sa ti darí s Patrickom ? Ako sa máte ?"
