TeenstoryYoungBlooD

4. časť

Na ďalšie ráno ma prekvapivo nezobudil budík ale Patrick, čo som bola dokonca aj rada že ma niečo zobudilo, a to je málo kedy :D No nič, Patrick ma zobudil, a s Barčou sme sa išli trochu upraviť aby sme zase nevyzerali ako nejaký neandrtálci stroskotaný v 21. storočí, veď sme predsa boli v spoločnosti našich idolov. Keď sme sa upravili,Monika,Joe a Andy ešte spali a Patrcik a Pete nás čakali vonku. v momente ako nás uvideli, sa im vyčarili na tvári tie najkrajšie úsmevy aké som videla, najviac ma prekvapilo asi to, že neboli taký ako ostatné hviezdy, neboli namyslený, a správali sa ako obyčajný mladý ľudia, nepachtili po sláve, boli proste úžasný. Zaviedli nás k ohnisku kde sme včera flámoval. Na moment som si spomenula na včerajšiu noc, jemne som sa pousmiala. keď sme boli na mieste posadili sme sa, chvíľu sme sa rozprávali len o včerajšej noci, no potom som sa nesmelo opýtala "O čom ste to s nami chceli hovoriť ?" pridala som jemný úsmev a Patrick mi ho opätoval. "Tak, mám z toho trochu obavy, ako zareagujete, ale poďme k veci...   chceli sme... sa s Vás s Petem opýtať....   či by... ste s...." smiešne rozhadzoval rukami a nevedel ako to povedať tak sme sa všetci začali chichotať "Patrick, pokoj, sme predsa kamaráti, nemusíš sa báť, povedz to na-rovinu" dodala som a Barča prikývla. "No a to je práve to o čom sme sa chceli rozprávať "kamaráti" s Petem sme Vás sem zavolali, lebo ako sme tak rozdávali autogramy a podobne, všímali sme si najmä fanúšičky, ktoré sa nám zdali biť rovnaké, chceli sa len chváliť kamoškám, chceli biť slávne a bohaté, no my s Petem sme chceli to isté "sympatické pekné dievča, s ktorým si budem rozumieť, a bude ma milovať pre to aký som a nie pre to kto som, bude náš vzťah brať vážne" keďže sme obaja dosť usmievavý tip, tak by sa to dievča malo samozrejme rado smiať. A vy dve, práve vy dve ste boli posledné komu sme dali autogram atď. no a už sme ani nemali nádej, no keď ste tam zrazu prišli vy a začali ste sa s nami rozprávať, s Petem sme sa na seba usmiali a pokračovali... až kým si odo mňa neodišla a napísal som ten papierik, a všetko to potvrdil včerajší večer no a dúfali sme že by ste... proste v skratke "páčite sa nám a chceme sa opýtať či by ste s nami, taký... menší vzťah" v momente ako to povedal sme sa na seba s Barčou pozreli s nadšením v tvári, no chlapcov sme si chvíľku doberali a nakoniec sa na seba chalani pozreli prikývli si, a mňa zobral za ruku Patrick a Barču Pete, každý nás odviedol inam, Barča s Petem išli za autobus a ja s Patrickom sme ostali pred autobusom pri ohnisku. a Patrcik neváhal a začal, chytil ma za ruku a spustil "Timea, chcem vedieť tvoju úprimnú odpoveď, chcela by si to so mnou skúsiť ? Bol by som veľmi rád, ale je to na tebe" Len som sa na neho s úžasom v tvári mlčky pozerala a nechápala som, ako sa mne, takému nemožnému dievčaťu mohlo stať niečo tak krásne a rozprávkové. Bolo to ako zo sna a ja som nevedela, či je to realita alebo zase nejaký 10-minútový sen, a za chvíľu sa zobudím s hlbokým pocitom prázdnoty, a v hlave si prajem aby to bola realita...  Nie,nie,nie dievča, konečne si v hre, toto je to po čom si vždy túžila, a zároveň nenávidela, toto je tvoj splnený sen, tak už sakra povedz  ÁNO kým si to nerozmyslí, v ducho som si pomyslela. No keď som sa konečne spamätala z fackovania môjho svedomia, a povedala "áno, za pokus to rozhodne stojí" šibalsky som sa na neho usmiala a na jeho tvári sa vynoril čertovský, alke zároveň rozkošný výraz. a zrazu zakričal "Tak ako ?" nechápavo som sa na neho pozrela a o necelé 3 sekundy sa spoza autobusu ozval Peteov hlas "U mňa je áno, a čo ty ?" "U mňa tiež" dodal Patrick a všetci sme sa začali tak smiať že sme sa počuli hlasnejšie ako včera aj napriek tomu že medzi nami stál asi 10 na dĺžku, 6 metrov na hrúbku a 7 metrov na výšku veľký autobus. Všetci sme sa vrátili do autobusu, a samozrejme všetci s trochu sarkazmom v tvári a trápnym pocitom v hlave sme sa začali rozprávať o tom čo dnes budeme robiť. S Barčou sme chalanom oznámili, že ideme pri naše auto, a sme hneď naspäť, prišli sme k autu a zobrali si nejaké veci, no a Barča sa ma zrazu opýtala "Hej Tim, nevadilo by ti keby...   sa k tebe nasťahujem ? Vieš o týždeň mám osemnásť a rodičia súhlasili že by som mohla ísť bývať k tebe, vieš aký sú a navyše to od teba mám bližšie ku škole a máš aj auto, samozrejme by som ti finančne pomohla, to nieje problém, a našim by to nevadilo takže keby súhlasíš..." s úsmevom som sa na ňu pozrela a dodala "Jasné že hej, to je skvelý nápad, určite áno, súhlasím !!!" objali sme sa a trochu sme sa rozprávali o našich nových známostiach, Barča bola skôr intenzívnejšia, no ja som na to išla pomaly, a navyše chalani sú slušný a správajú sa k nám ako gentlmani, boli sme hrozne šťastné... Išli sme naspäť do autobusu kde nás už čakali s raňajkami, len sme sa na seba pozreli a usmiali, a hrdo sa na nás obrátil Pete s Andym ktorý držali varechy, jemne sme sa zachichotali a pozreli na stvol, boli tam taniere s omeletou a kofolou, ale tie ich hrdé a výťazoslávne výrazy sme si užili viac ako  omelety, ktoré boli na počudovanie fakt dobré "na to že to robili chlapi ktorý sú v kuchyni nemotorným no sú lepší na pódiu" povedala som si v hlave a jemne sa uškrnula. keď sme dojedli, Patrick nám všetko odniesol a dodal "Prajete si ešte niečo my-lady ?" "S Barčou sme naraz odpovedali "Nie ďakujeme" (smiech) išla som za Andym a poďakovala som sa im aj za Barču za raňajky. Chalani sú veľmi sympatický takže som sa s nimi pustila do debaty a zároveň som im v luxusnej autobusovej kuchyni pomohla všetko upratať a umyť zatiaľ čo sa Barča rozprávala na gauči s Joem  a Patrickom. Keď sme mali hotovo, chalani mi poďakovali s išli sme za ostatnými. Napadlo ma "Kde je vlastne monika ?" Joe odpovedal "Oh, keď ste boli pri aute, volali jej z práce, že má ísť okamžite do Nemecka za prácou, tak odišla" "Aha,tak" dodala som, potom, ako sme si sadli, Patrick nám vymyslel program na celý deň, takže, o zábavu bolo postarané, "My by sme už ale asi mali ísť, nechceme otravovať" Barča len prikývla "Vy ?? Nie, my sme radi keď ste s nami, aspoň nieje nuda ako tuto s Joem" Dodal Pete, nemohol si pomôcť a musel do Joeho trochu rýpnuť, bol to Peteov štýl a Joe sa na neho hneď naštvane pozrel a len dodal "Nerýp ! Vieš že to neznášam" Len sme sa zasmiali a Patrick dodal "My chceme aby ste s nami boli, celkovo nám tu chýba trochu iného humoru, a popravde, aj sa tu sami trochu nudíme, viete, hráme len karty a nezmysluplne čumíme do televízora "Aha, to Vám tu my asi veľmi nepomôžeme" Dodala som a hneď sa všetci začali smiať :D "Nieee, teda vôbeeec,ako napríklad teraz, že ?" Dodal Andy. Tešilo ma že chlapcov tešila naša spoločnosť...