Barbora sa celý čas usmievala a bolo na nej vidno, že je fakt šťastná a je mi plne vďačná, ale ja som to urobila pre ňu, aj napriek tomu, že pivo moc nemusím. Po chvíli som si všimla, že Patrick má na kresle okolo mňa ruku, ani neviem, kedy to vlastne stihol, ale nejak mi to nevadilo. Keď sme mali všetko vypité, Pete s Patrickom nás pozvali na parket, samozrejme, mňa ani nehlo, a Barču tak isto. "No tááák, nenechajte sa prosiť" jemne skríkol Patrick, no keď sme sa s Barborou na seba pozreli, obe sme na druhej videli, že sa nám nechce. No keď sa zrazu chalani rázne pristúpili, nakoniec to skončilo tak, že nás za ruky dovliekli na parket. Tancovali sme ako o dušu a skvelo sme sa bavili, keď v tom "She wants to dance like Uma Thurman..." všetci sme sa na seba pozreli, a začali sa smiať, Patrick bol trochu v šoku, ale čomu sa čudovať, je tu predsa známi, no Pete zahlásil "Počuj Patrick, toto odniekiaľ poznám" "Hej ja tiež Pete" zasmiali sa. Išli sme si sadnúť, lebo už sme boli fakt unavený a nohy ma boleli ako ešte nikdy, ale musím uznať, stálo to za to ! Už len pohľad na to, ako sme všetci tancovali, no popri tom to ani jeden z nás poriadne nevie, bol fakt vtipný. Rozhodli sme sa ísť prejsť sa po miestom parku. Vo východe ešte Patrick zakričal "Mne na účet prosím" Pete za ním "Mne tiež" a išli sme. Chalani mierne pripitý, ja mám v sebe jedného panáka a pivo, a Barča dve pivá... Nuž, asi to nešlo inak, tak či onak, bolo to super ! Ako sme tak kráčali, smiali sme sa na všetkom možnom, aj na tom čo nebolo smiešne, boli sme ako pubertiaci... "Aha, strom !!!" zakričal Pete, a všetci sme sa začali nenormálne smiať... a takto to išlo niekoľko minút stále. Keď nás už boleli bruchá od smiechu, rozhodli sme sa sadnúť si na lavičku, ja vedľa Patricka, a Barbora vedľa Peteho. Ukľudnili sme sa a rozprávali sme sa o, dá sa povedať, vážnych témach, napríklad ako to bude teraz, že už žijeme, máme vlastné životy, s nimi, v ich domoch, a že sme sa rozhodli žiť s celebritami, a že to bude ťažké, ale no čo, sme mladý, rebelský, nedalo sa odolať, a chlapci nám prisľúbili že sa budú kontrolovať a nebudú robiť hlúposti, ak mám biť úprimná, neverím že nebudú problémy, ale tak, skúsiť to môžeme, no nie ? Aj keď takej bolesti sa bojím, ale je to na osude, skúsime to risknúť. Bolo 01:40 a pobrali sme sa domov. Ako sme išli, Patrick ma chytil za ruku "Aaaach, motýliky v brušku" pomyslela som si, bola som trochu vyplašená, ale ustála som to, horko-ťažko, ale zvládla. Nedala som to nejako najavo, ale musela som sa na Patricka pozrieť, a čo iné by som mohla vidieť, ako jeho očarujúci úsmev ? Úsmev som mu opätovala, a nemohla som si nevšimnúť, že Pete chytil za ruku Barboru tiež. Neviem či je to len pocit, ale zdá sa mi, ako by to mali naplánované, mám sa báť ? Snáď nie, vedˇsú rozumný !
Z myšlienok ma vytrhne Patrick, ktorý mi akurát otvára dvere na aute, teší ma že sa ku mne správa ako gentlman, ešte nikdy pred tým, som lásku necítila, na to že mám 18 je to zvláštne a nie ! Nie som staromódna ! Len čakám na toho pravého. Ale motýle v brušku, som zažila dnes, a verte, že ich nebolo málo ! K Patrickovy začínam cítiť niečo hlbšie, myslím že z toho niečo bude, len sa to musíme snažiť nepokaziť. Bola som fakt šťastná, celú cestu autom, sme sa rozprávali, smiali, a debatovali o tom, ako to vlastne dnes bolo, všetci sme boli nadšený, no zároveň aj unavený, no nie na toľko, že by sme si hneď po návrate, išli ľahnúť. Barča s Petem vystúpili s auta, išla som k Barbore, silno ju objala, a myslím, že obe vieme, že to objatie povedalo za nás všetko, čo sme chceli, aj napriek tomu, že sme veľmi výrečné osoby. Pozdravila som sa aj Petemu, a Patrick mu cez stiahnuté okno zakričal "Nabudúce ideme tvojim" Pete mu odkričal "Hej, je mi to jasné" Ach bože, nie je to snáď jedno ktorým ideme autom ? Tieto chlapské problémy... nemám slov, akurát sme vystupovali, keď sa ma Patrick opýtal, ako sa mi to dnes páčilo "No, nikdy som sa lepšie nezabavila, naozaj ! Veľmi sa mi to páčilo ! Dúfam že si to niekedy zopakujeme" "Nie, poklad, my si to musíme zopakovať !" zahlásil. Silno ma zovrel do náručia, v tej chvíli som si nič né nepriala, len aby nám to vydržalo, stáli sme tam asi 2 minúty, keď v tom začalo jemne poprchávať, a to nás rozdelilo, Usmiali sme sa na seba, Patrick zobral veci, a poprosil ma aby som išla odomknúť, neváhala som a hneď som išla, odomkla som, otvorila som dvere, a rozbehla sa naspäť za ním, že mu s tými vecami trochu pomôžem, aby tam chudák nemokol sám :D
Keď bolo všetko upratané, obaja sme si urobili hygienu, dali si niečo na zub, a asi po 15. minútach pozerania na televízor, sme sa rozhodli že ideme obaja spať. Išla som sa ešte napiť, a vošla do svojej izby. Ani som si nestihla ľahnúť, a už som na svojich bokoch cítila jemné teplé dotyky, jemne som sa naľakala, a hneď som sa otočila, obomkol ma rukami, a medzera medzi nami mala sotva pol milimetra, cítila som ako sa približuje, nespustil oči z tých mojich, niečo sa vo mne zapálilo, nevedela som odolať, ale keď sa jeho pery dotkli mojich, jemne som sa odtiahla a šepla mu "Ešte máme čas" usmiala som sa na neho, a dala mu pusu na čelo, bol nadmieru spokojný, dúfam že som ho nesklamala, alebo neodbila, ale myslela som to dobre, ale jeho úsmev kričí, že mu nič nechýba a že si to váži a rešpektuje to. Ešte som ho objala, napravila mu strapaté vlasy a skôr než som stihla niečo povedať, ma pohladil po líci a povedal "Zlato, som rád, že si tu so mnou, nikdy som nebol šťastnejší, a to vďaka tebe, ďakujem ti ! Už nechcem biť bez teba. Milujem ťa !" "Och, zasa tie motýle" pomyslím si "Aj ja teba Patrick !"
"Keby si niečo potrebovala, len ma príď zobudiť, vieš kde mám izbu, a ak chceš, potom tam môžeš aj ostať" čertovsky sa na mňa usmial, a pohľadom mi vrážal do očí ,a ja som mu opätovala pokojný,šibalský a nežný pohľad, a dodala "Toho sa báť nemusíš, zlatko"... Poslal mi vzdušnú pusu a zatvoril dvere, nikdy som posteľ nevidela radšej ako dnes ! Pomyslím si. Zvalila som sa na ňu, zamotala sa do jemných perín, našla si tú správnu polohu na spánok, chvíľu som myslela na Patricka, a už som cítila, ako zaspávam...
