Škola ubehla veľmi rýchlo. Nemali sme ani veľa hodín. S Lucy sme išli pomaly domov. Okolo nás prešiel Calum. Vyzeral veľmi čudne. Obzeral sa do zadu a na hlave mal kapucu z mikiny ktorú mal na sebe. Chcela som sa mu prehovoriť ale v tom zmizol za budovou, ktorá stála vedľa školy. S Lucy sme to chceli preceriť a rýchlim krokom sme išli ku budove za ktorou Calum zmizol.
"Čo tu preboha robí?" zarazila sa Lucy keď sme zbadali Caluma. Stál otočený chrbtom a v ruke niečo zvieral. Boli sme príliš ďaleko na to aby sme to rozoznali. Otočil sa do zadu a v tom momente sme sa zdvihli a pritlačili sme sa ku stene. "Myslíš že si nás všimol?" povedala Lucy a zo strachom v očiach sa pozrela na mňa. "Neviem. Asi nie." povedala som neisto a pozrela som sa či tam je Calum. Zázrakom tam nebol. Ako mohol zmyznúť? Veď toto je slepá ulička. S Lucy sme sa zobrali a čo najrýchlejšie odtial odišli. "Dan čo to bolo?" nechápavo sa ma spýtala Lucy. "Ja neviem. Ale zaujímalo by ma kde zmyzol? Ved to je slepá ulička." vystrašene som sa zahladela okolo seba. Našťastie okolo nás boli ľudia len a Calum nikde nebol. "Čo ak neni človek?" spýtala sa Lucy. "Ale prosím ťa. Určite je človek." zasmiala som sa. Chvíľu sme ešte spolu kráčali ale potom uvidela Lukove auto a nasadila do neho. Aj mňa volala,ale ja som sa chcela prejsť. Moje myšlienky mierili ku Calumovi. Chcela som vedieť pravdu. Kam mohol zmyznúť? Potom som si všimla že okolo nebolo ani nohy. Kam všetci zmyzli? Inokedy keď idem domov,tak sú tieto ulice plné. Prešla som okolo stromu na ktorom sedela vrana. Pozrela som sa na ňu a vtom momente odletela. Už som sa blížila ku môjmu domu. Lenže to čo dom tam videla ma vyľakalo. Stál tam Calum. Odkial má moju adresu? Nechápavo som sa na neho pozrela a on sa na mňa usmial. Pomaly som sa ku nemu priblížila. Postavil sa predo mňa. Chcela som prejsť,ale on mi bránil v ceste. "Čo tu robíš? Odkial máš moju adresu?" vyhukla som na neho a on sa len usmial a bliešie sa ku mne postavil. "Ja som ťa videl?" "kde si ma videl?" nechápavo som sa spýtala aj keď som vedela čo myslel. "No predsa tam pri tej budove. Videl som ťa tam. Čo si tam robila?" viac sa ku mne priblížil. Cúvla som o krok dozadu. "To sa ti muselo zdať. Ja som tam nebola a vôbec neviem o čom hovoríš. Odkial máš moju adresu?!" zvýšila som na neho hlas. Len sa zarazil a povedal. "Neboj. Všetko sa v správny čas dozvieš." usmial sa na mňa a odkráčal. Nechápavo som sa na neho ppzsrala až kým nezmizol za budovou. Otočila som sa a vstúpila do domu. Nik nebol doma. Radšej som sa zamkla a vybehla do svojej izby. Rýchlo som vytočila Lucy.
"Ano?" ozvalo sa z druhej strany.
"Lucy neuveríš čo sa mi stalo."
"Čo sa ti stalo?" nechápavo sa spýtala.
"Calum nás videl a pred chvíľou bol pred mojim domom." vyhŕkla som na ňu. Chvíľu bolo ticho a potom Lucy prehovorila.
"To nemyslíš vážne? Ozaj Luke ho pozná a povedal zby sme sa mu vyhýbali."
"Ale..." chcela som prehovoriť ale vyrušila ma vrana ktorá priletela ku môjmu oknu. Zarazila som sa. Bola to tá istá vrana ktorá bola v meste na tom strome. Čo to dopekla je?
"Dan si tam"
"Hej som. Už idem tak pa." zlożila som a podišla ku oknu pri ktorom bola vrana. Keď som sa jej chcela dotknúť tak odletela. Buď mi šibe alebo ma fakt sleduhe vrana. Najskôr Calum a teraz táto vrana. Dnes asi nemôže byť ten deň lepší. Z premýšlania ma vytrhol zvonček. Vybehla som doke schodami a otvorila som dvere. V momente som zamrzla.Ahotje :3
Po dlhej dobe nová časť. Prepáčte že to tak neskoro pridávam,ale nemám moc veľa času. Veď to poznáte. Škola a potom iné povinnosti.
Čo myslíte. Kto stojí pred dverami?Ak sa vám táto časť páčila tak nezabudnite zanechať vote poprípade nejaký ten konentík. Ďakujem za všetky votes,komenti a prečítania.
Ľúbim vás! :3
YOU ARE READING
The crow (Calum Hood FF)
FanfictionNa pohľad obyčajný chaln. Cez deň normálny,furt s kamarátmi a v noci iný. Dlhé roky to parádne utajil až kým niekoho nestretol.