Vo dverách stál Calum. Čo tu ten hľadá? Zabudol si niečo? Vyzeral trochu udychčane.
"Potrebujem sa tu rýchlo skryť." povedal a vtiahol ma do domu. Dvere zatvoril a zamkol ich. Zľakla som sa. Od strachu som nevedela ani rozprávať. Pred čím by sa len on skrýval. Hej bol čudný,ale nechápem to. Niekto ho sleduje? Bála som sa ho to spýtať. Ale musela som prehovoriť.
"Prečo sa sktývaš? Teda pred kým sa skrývaš?" vyprskla som na neho. Pozrel sa na mňa a ja som v momente zamrzla. Mal tak krásne oči. A ten jeho úsmev. Hrozne je pekný.
"To nemôžem povedať. Bála by si sa ma." usmial sa na mňa. Nechápavo som sa na neho pozrela. Nastalo ticho. Bolo počuť len tlkot naších sŕc a náš zrýchleny tep. Teda aspoň ja som ho mala zrýchleny. Ticho prerušilo klopania na dvere. Calum sa odtiahol od dverí a ťahal ma za ruku. Postavil sa predo mňa. Cítila som sa v bezpečí. Chcela som ísť otvoriť ale Calum ma zastavil. Klopanie sa zmenilo na búchanie. Zľakla som sa a obaja sme vybehli do mojej izby. Zamkli sme dvere a čakali. Vykükla som z okna. Pred dverami stál chlap. Bol o kúsok od Cala vyšší,mal na krátko ostrihané vlasy a bol celý v čiernom rovnako ako aj Calum.
"Zbláznila si sa? Ešte ťa uvidí a ublíži ti." pošepky na mňa zhúkol a posadila som sa na postel. Cal sa prechádzal po celej miestnosti a vyzeral byť nervózny.
"Kto je ten dole a prečo sa ho bojíš? Ako by nám ublížil? Veď je to len obyčajný chlap." Cal sa na mňa pozrel. Nevyzeral najlepšie. Už sa ho začínam báť. Priblížil sa ku mne.
"On neni obyčajný chlap ako to ty tvrdíš. Má v sebe niečo čo by ťa ničilo do konca tvojho života. Keby si v mojej situácii tiež by si sa bála." pozrel sa na mňa. Ja som onemela.
" ako to myslíš v tvojej situácii? Čo si mu urobil,že sa tak naštval?" chytil ma za ruku a začal.
"Ja niesom obyčajný chalan. Som niečo podobné ako ten dole. Nechcem ti to povedať lebo by si sa ma bála a vyhýbala by si sa mi. Kedže vie že som sa tu teraz skrýval nedá ti pokoj. Teraz ťa musím chrániť či chceš alebo nechceš. Keď bude správny čas tak ti všetko poviem sľubujem." usmial sa na mňa. On je tak zlatý. Len som kývla hlavou na znak súhlasu. Po chvíľke sme zistili,že už nik nebúcha na dvare. Calum sa postavil a a išiel na okno sa pozrieť. Poobzeral sa a už tam nikto nebol. Obaja sme si vydýchli a ľahli si na postel.
"Dnes u teba ostanem ak by sem zas prišiel." pozrel sa na mňa a ja som prikývla.
O hodinu sme obaja zaspali.
-Ráno
Zobudila som sa a Calum tu už nebol. Bol to len sen? Postavila som sa a išla som do kúpelne. Na zrkadle bolo niečo napísané. Bolo to napísané krvou. Stálo tam: 'Ten včerajšok bol len začiatok' rýchlo som to odfotila a utiekla do školy. Takže to nebol sen. Naozaj ma chce niekto zabiť a aj Caluma. Keď som vošla do triedy tak na mojom mieste sedel Calum. Bol podozrivo vysmiaty. Sadla som si ku nemu a ukázala som si mu fotku z kúpelne.
"To čo je?" nechápavo sa ma spýtal.
"To chcem vedueť ja od teba. Ak si zo mňa robíš strandu tak ťa zabijem!" zhúkla som po ňom a on sa zarazil.
"Máš kam ísť?" spýtal sa ma a rukov mi prešiel po líci.
"Nie." sklopila som hlavu.
"Povedz že ti je zlea všetko ti vysvetlím.
"Pani učiteľka Danielle je zle. Môžem ju ísť odviesť domov?" Calum sa spýtal učiteľky a všetci sa pozreli našim smerom. "Dobre a ostante pri nej pán Hoid ak by odpadla." obaja sme prikývli a čo najrýchlejšie sme išli preč zo škoky.Ahojte. Nová časť je na svete. Hope you like it. Love you!
BẠN ĐANG ĐỌC
The crow (Calum Hood FF)
FanfictionNa pohľad obyčajný chaln. Cez deň normálny,furt s kamarátmi a v noci iný. Dlhé roky to parádne utajil až kým niekoho nestretol.