Čo najrýchlejšie sme sa rozbehli ku mne domov. Obaja sme sa báli, ale viac ma trápilo to, že Calum niečo tají a mne to nechce povedať. Čo myslel tým, že by som sa ho bála? Mala som toľko otázok v hlave, ale bála som sa ho to spýtať. Čo ak by mi ublížil? Z mojich myšlienok ma vytrhol Calumov hlas. "No sme tu." obzrel sa za seba a v momente zamrzol. Chytil ma za ruku a tlačil do domu,ktorý som stihla odomknúť. Zamkol dom a vybehol do mojej izby. "Zbal sa, ale čo najrýchlejšie." chytil tašku a hodil ju predomňa na postel. "Dobre. A-a čo sa deje?" trochu som sazakoktala a podißla ku svojej skrini. "Proste bal sa a keď budeš tak mi ukážeš tú kúpelňu. Neboj ja ti nejdem ublížiť, len sa musíme na pár dní niekde schovať aby nás ten zo včera nenašiel." prisadol si na postel a pozoroval ma ako sa balím. Dobalila som posledné veci a ťahala Caluma do kúpelni, ktorá je v mojej izbe. Pozrel sa na mňa a potom na zrkadlo. Bolo to tam stále napísane, ale pribudla tam ďalšia veta. Bola ešte čerstvá, lebo z nej stekali kvapky krvy po zrkadle. Stálo tam: 'Predomňou sa neschováte.' Calum ma chytil za ruku,vzal mi tašku a utiekli sme.
***
Po pol hidine utekania sme prišli ku lesu na konci mesta. Trochu som sa bále, ale Calum ma furt ukludňoval, že všetko bude v poridku. Po pár minútach sme prišli ku malému domčeku. Bol to taký starší prízemny domček. Zničené okná, staré dvere a bol ohradený stromami. Viac som stlačila Calumovi ruku a spolu s nim sme vošli dnu. Vyzeralo to tam pekne. Na to že to bol starý domček, bol dosť moderne zariadený. Zaviedol ma do izby kde položil moje veci. Hneď som vyhľadala očami postel a hodila som sa na ňu. calum sa len zachichotal a ľahol si ku mne.
"Prečo by som sa ťa mala báť?" vyšlo zo mňa počas chvílki ticha.
"Lebo som iný ako ty a ostatný. Už dlho ťa sledujem." usmial sa na mňa a chytil ma za ruku. Prečo by ma sledoval? "Ako iný a ako to myslíš dlho sledoval? Nikdy som si ťa navšimla." zarazene som sa ho spýtala. On sa postavil a povedal. "Len ti poviem dopredu, že ti nechcem ublížiť ale ochrániť." dopovedal a v zápeti pár sekúnd sa zmenil sa zmenil na vranu. Bola to tá istá vrana,ktorá bola na strome a tá istá vrana z mojej izby. Vystrašene som sa pozrela a pritlačila som sa ku stene. Zmenil sa s5 na človeka a rýchlo ku mne pribehol. Sadol si ku mne a silno obímal. "Ty-Ty si tá vrana?" spýtala som sa ho zo strachom. Čo ak mi chce len ublížiť. "Niesom obyčajná vrana. Ja som upír. Len sa viem premeniť na vranu. Vedel som, že sa ma budeš báť. Ale mna sa nemusíš bať. Ja som ťa prišiel chrániť. Ani ty niesi obyčajné dievča. Si to isté čo aj ja." vypľul na mňa a ja som sa zarazila. Ja som upír? Ako je to možné? Prečo práve ja? Mlčala som a Calum pokračoval. "Poznal som tvojho otca. Milý chlap. Je ho škoda. Pred smrťou mi povedal,že ťa mám chrániť." silnejšie ma objal. "Odkial si poznal môjho otca?" "Odkial asi? On ti nič nepovedal?" čudne sa na mňa pozrel. "Čo mi mal povedať?" pozrela som sa na neho s WTF pohľadom. "On bol jedním z nás. V podstate bol niečo ako náš vodca. Tvoja mama to všetko vedela a myslel som si, že ti to povedali." viac som ho objala a zaspala.Ahojre :3
Dneska trochu kratšia časť. Dalšia by mala výjsť buď zajtra alebo až v utorok najneskôr v stredu. Vďaka za preçítanie,votes a comentáre. Veľmi si to vážilm. Ak sa vám táto časť páčila tak nezabudnite dať Vote poprípade zanechať nejaký ten komentár.
Mám vás rada <3
YOU ARE READING
The crow (Calum Hood FF)
FanfictionNa pohľad obyčajný chaln. Cez deň normálny,furt s kamarátmi a v noci iný. Dlhé roky to parádne utajil až kým niekoho nestretol.