Prišli sme do školy zmoknuté ako myši. Ten beh nás dosť unavuje. Pozrela som sa na rozvrh a prásk , prvá hodina je telesná. Povzdychla som si. Ďalšie behanie...
14:50
Kaja mi podala tú sprostú knihu. Vôbec som na ňu nemala náladu, ale aj tak som ju zobrala. Sadli sme si na lavičku pred školou a otvorili prvú stranu. Kaja začala kýchať. ,,Na zdrav..." Zase si kýchla. ,,Na šťa..." Zase si kýchla. ,,Na lásk..." Zase! ,,Kaja už by stačilo!" Vyhrkla som.. Nuž, alergii na prach nerozkážeš.Začali sme sa silno smiať.. Kaji vysel sopeľ z brady. Vôbec nechápem ako sa tam dostal.
Konečne sme sa dosmiali. Na prvej strane bol nakreslený obrázok (zrejme ho kreslil majiteľ knihy). Na obrázku, bol nakreslený len ceruzkou bol strom, z ktorého opadávalo lístie a pod stromom sedelo dievča. Snažili sme sa prísť na to, čo je tá vec za stromom. Bola namaľovaná zvláštnou farbou. Vyzeralo to ako krv. Bol to nejaký kríž.. teda aspoň to tak vyzeralo. Bola to nádherná kresba ale išiel z nej taký čudný pocit a zrazu mi po chrbte prešiel mráz.
Kaja otočila ďalšiu stranu. Zistili sme že to nie je len taká obyčajná kniha. Bol to denník. Celá dvojstrana bola napísaná ceruzou.
Na prvej strane bolo napísané:
Dobrý večer.
Je mi strašná zima.
Mám iba tielko,tepláky, sandále a roztrhaný kabát. Prsty na rukách mám modré. Môj malý brat Peter zomiera. Mami, prečo si to urobila? Prečo si nás opustila? Otec išiel hľadať niečo pod zub. Vrátil sa. Dal mi krajec chleba. Bratovi doniesol malú bagetku. Otcovi ostalo len jablko.
Vyhrkla mi slza a povedala som Kaji: ,,Preboha, čo sme to našli? Dúfam že to je iba vymyslené a na konci povie že si to vymyslela. Kaja, bojím sa!"
Tak čo myslíte? Je to iba vymyslené alebo sa to skutočne stalo?
