,,Bože ty,ty,ty žiješ! Ja neverím! Tak dlho som nepočula tvoj hlas! Nemôžeme sa stretnúť?" vypustila som na ňu spršku otázok.
,, Nemôžme. Som na policajnej stanici. Musím tu byť do rána aby ma nezačal hľadať ten pipik." povedala roztraseným hlasom.
,, Tak mi to všetko povedz aspoň v telefóne! Prosím!" povedala som jej a zvýšila som tón hlasu.
,,No tak dobre. Keď sme čítali tu knihu, počula som ako na mňa niekto volá. Preto som rýchlo vstala a odišla bez slova. Vošla som do toho malého lesa vedľa školy a tam ma uniesol ten debil. Dajme tomu, že sa volá Chúlio. Zavrel ma do nejakej tmavej pivnice a tam ma držal a stále sa ma pýtal na denník. Nechápala som čo s ním má. Sám mi povedal, že nás sledoval od doby čo sme ten denník našli. Chcel ho ísť zdvihnúť no práve som v tú chvíľu o neho zakopla ja. Policajti ma zachránili v ten správny čas, keď išiel po sekeru do nejakého lesa a mňa tam nechal samú. Bola som veľmi vystrašená, veď kto by nebol. To je asi všetko."
,,Bože môj Kaja! Nechápem ako som mohla len sedieť na lavičke a neísť za tebou. Čo keď by si sa už nevrátila? Ľúbim ťa Kaja....nedopustila by som aby sa ti niečo stalo! Prepáč. Prepáč. Prepáč!!"
Ďalší diel... Prepáčte ale nemohla som ho skôr pridať.
