.... na políciu.,,Nezabudni zobrať aj ten sprostý denník!" zdôraznila mama.
,,Máte denník?" spýtal sa policajt. ,,Máme" povedala som a podala mu denník. Policajt sa zrazu stratil v sivých, kovových dverách. Mám pocit že viedli do cely kde bol aj ten Chulio. Čakali sme na neho veľmi dlho až sa nakoniec vrátil zadychčaný akokeby behal maratón. Zrazu do vysielačky zahlásil: ,,B612 dostav sa rýchlo na stanicu, rozumieš?". S Kajou sme pozreli na seba. ,,Čo sa tu deje?" pýtali sme sa našich mám. Kajina mama mykla plecami. Hah ďakujem za odpoveď pomyslela som si. Po chvíli čakania na B612 sa otvorili dvere a v nich stáli dvaja policajti. ,,Už sme tu, poručík." zahlásil muž menší ako desať ročné decko. ,,Ideme!" skríkol poručík a my sme museli nasadnúť do policajného auta. Išli sme na to miesto , ktoré bolo nakreslené v denníku. Začali pátrať po jej tele.
Po dvoch dňoch
Oh her eyes, her eyes....oh zase tá príšerná zvučka mobilu. ,,Áno?" povedala som zaspaným a ešte trochu chrapľavým hlasom. Bol to policajt. ,,Našli sme ju". Okamžite som vstala z postele a zobudila mamu. Za pätnásť minút sme už nasadali do auta, išli po Kaju a jej mamu a tak na políciu. Ten muž v cele bol jej otec. Takže teraz mi to celé doplo. Pomohli sme vypátrať telo Jany. Pomohli sme zadržať jej otca za znásilnenie. Môžem to povedať? Pomohli sme vyriešiť prípad. Brat Jany je pochovaný na cintoríne v našom meste. Asi mu pôjdem zapáliť sviečku. Chudák maličký. Jej otec dostal desať rokov odňatia slobody. Som zvedavá čo bude robiť potom. Nikoho už nemá. Bude aj pohreb Jany. Organizujeme ho my.
Konieeeeec
Dúfam že sa Vám tento príbeh páčil a ak chcete aby som začala písať ďalší príbeh tak mi to napíšte do komentára.. Poprípade aký žáner.
