O týždeň neskôr
Cŕŕn,cŕŕŕn. Zvonček na dverách zvonil ako šialený. ,,Idem tam!" oznámila som mame. Otvorila som veľké hnedé dvere a vonku stálo pár policajtov. ,,Našli sme únoscu." oznámil a naznačil radosť.
,,Mama! Teta! Kaja! Poďte sem! Rýchlo!" začala som kričať od radosti. Všetky tri naraz pribehli a keď si vypočuli správu od policajta začali sa objímať.
Keď odišli, s Kajou sme dostali nápad. Otvoril sme knihu a čítali sme ďalej.
Mami... Otec sa vrátil. Bez Petra. Peter to nezvládol. Mami, dúfam že už ste spolu. Otec je smutný. Ja som to vedela, že vonku neprežije dlho. Na rad prichádzam ja. Mami otec sa vyzlieka. Mami čo to robí?
Mami otec ma znásilnil. Otec. Chápeš? Otec. Ako si to dovolil? Bolelo to. On si to zjavne užíval. Mami urobil to znova.
,,Kaja? Čo by si urobila na jej mieste?" nesmelo som sa opýtala kamošky po dočítaní strany. ,,Asi by som od neho utiekla." vyhrkla po dlhom rozmýšlaní.
Mami, deň môjho odchodu sa blíži.
Už je čas. Odišla som od otca a vyšla som na ten kopec. Je krásne. Pozerám sa na západ slnka. Na poslednú stranu si nakreslím toto miesto. Mami vieš čo to znamená? Dúfam že áno. Tešíš sa na mňa? Budr mi tam lepšie? Slnko pomali zapadá. Dúfam že tieto moje čarbanice niekto nájde a dozvie sa pravdu o tom, ako Vás ľudia odkopnú keď nemáte peniaze. Krásne to tu je. Mami, už idem. Dúfam že to nebude bolieť.
S láskou Jana.
Na poslednej strane bolo naozaj nakreslené to miesto. Bolo to čudné. Zomrela? Nezomrela? Čo je s jej otcom a bratom? S Kajoj sme sa na seba pozreli. Bolo to čudné. Celý denník sme dali prečítať našim mamám. Oni onedlho zavolali na políciu. Keď mama dovolala, povedala nám aby sme sa obliekli. Museli sme odísť na....
Ďalšia časť príbehu je hotová!
Páči sa Vám tento príbeh?
Mám pokračovať?
Čo si myslíte? Ako sa to skončí?
