,,Katarína!!!!"
kričala po mne mama. ,,A desiatu ti zoberie kto?"
,,Mamii veď som ti povedala že mi ju máš hodiť do tašky lebo nič nestíham!", odkričala som a rýchlo som sa vrátila po desiatu.
Ach, nevýhoda toho že bývate na 12 poschodí je práve to, že keď sa masakrálne ponáhľate, výťah je na nule a pokiaľ dôjde hore, tak aj zomriete.
Vonku ma už čakala Kaja (moja kamoška). Vybehla som z vchodu a Kaja na mňa hodila pohľad akokeby som jej hodila vajce na hlavu. ,,Kde sa flákaš?" , vypustila Kaja.
Ja som jej len povedala jedno slovo. ,,Výťah.."
Behali sme do školy pretože to nemáme veľmi blízko a tak sme sa sústredili len na beh a na nič iné. Zrazu som len počula rachot, zastala som a otočila sa. Na zemi ležala Kaja a z pravého oka jej vyhrkla slza. Podala som jej ruku a vreckovku a začala sa nesmierne smiať. Prišlo mi to veľmi vtipné že si v tej rýchlosti ani nevšimla nejakú starú knihu, ktorá ležala len tak na chodníku a potkla sa o ňu. Kaja sa začala smiať tiež. Spýtala som sa jej: ,,Si v pohode? Nič ťa nebolí?" Kaja len odhrkla: ,,Bolí ma lakeť" a ukázala mi krvavú ruku...,, Au to musíme ošetriť ale až v škole ,pretože teraz nemáme čas.."
Kaja zobrala tú starú knihu (kniha nebola veľmi hrubá a obal bol akoby vytvorený z kože...bolo to čudné) a ja som sa na ňu pozrela pohľadom že vážne? ,,Berieš starú knihu? Nevieme či niekomu len nevypadla a nepôjde ju hľadať..."
Ale aj tak ju zobrala a šli sme...
Toto je 1 časť príbehu...
Páčil sa Vám?
Chcete aj ďalšiu časť?
