Jeden hovor bol od neznámeho čísla, ďalší hovor od Kaji a ten tretí? Ten bol od môjho otca. Žije vo Francúzsku. V hlave mi hneď padla myšlienka. Komu zavolám ako prvému? Neváhala som a zavolala som Kaji. Tá mi už bohužiaľ nedvihla. Neznámemu číslu som volať nechcela... pomyslela som si.. veď mi ešte zavolá.
Druhému v poradí som volala otcovi. ,,Ahoj oci? Ako sa máš? " opýtala som sa zaspaným hlasom. ,,Denník," ozvalo sa z druhej strany...
,,Čo? Aký denník? Ty o ňom vieš?" rýchlo som vyhŕkla zo zvedavosti. ,,Áno, viem," nestihol ani dopovedať a už som ho prerušila.
Povedala som otcovi všetko, čo sa do teraz stalo. Mala som pocit, že si musím prečítať ďalšiu stranu. Neviem, čo ma to napadlo, veď boli tri hodiny ráno. Na ďalších stranách boli obrázky. Konečne som sa dostala na stranu, kde už začala písať.
